Bratislava 8. októbra (TASR) - Podmáčané lesy a rašeliniská pomáhajú brzdiť otepľovanie tým, že v pôde uchovávajú veľké zásoby uhlíka. Keď však vysychajú, uložený uhlík sa môže uvoľňovať do atmosféry vo forme oxidu uhličitého, ktorý otepľovanie zosilňuje. Vzniká tak nebezpečný začarovaný kruh - klimatická kríza podporuje vysychanie a jeho dôsledky môžu ďalej zhoršovať klimatickú krízu. Vedci z Ústavu ekológie lesa Slovenskej akadémie vied (SAV) vo Vysokých Tatrách skúmajú, čo tieto procesy ovplyvňuje a ako sa o podmáčané lesy starať, aby si zachovali schopnosť zadržiavať vodu aj uhlík. TASR o tom informoval hovorca SAV Jozef Bednár.

Lesy zohrávajú významnú úlohu v kolobehu uhlíka. Stromy ho počas rastu prijímajú z atmosféry a ukladajú do svojich pletív, ďalšie zásoby sa nachádzajú v pôde. Uhlík sa však zároveň uvoľňuje pri dýchaní organizmov a rozklade organickej hmoty. Pre vplyv lesa na klímu je preto rozhodujúce, aká je výsledná bilancia týchto procesov.

Vedeckí pracovníci Ústavu ekológie lesa SAV spolupracujú s Technickou univerzitou vo Zvolene a Výskumnou stanicou Tatranského národného parku na hodnotení toho, ako prírodné narušenia, napríklad vetrové kalamity, a klimatická zmena ovplyvňujú fungovanie lesných ekosystémov. Vo Vysokých Tatrách sledujú viaceré výskumné plochy s odlišnými podmienkami. Porovnávajú súvislé dospelé lesné porasty, v ktorých koruny stromov vytvárajú zapojený zápoj, s podmáčanými stanovišťami a rašeliniskami. „Ani v rámci jedného lesného územia nemusia byť toky skleníkových plynov rovnaké. Záleží na tom, akú štruktúru má porast a aké sú na konkrétnom mieste teplotné a vlhkostné podmienky. Dlhodobé merania nám pomáhajú pochopiť, ako tieto rozdiely ovplyvňujú výmenu plynov s atmosférou a ako sa menia v súvislosti s klimatickou zmenou,“ vysvetlil Peter Fleischer z Ústavu ekológie lesa SAV.

Osobitnú pozornosť vedci v súčasnosti venujú podmáčaným ekosystémom. V presychajúcej krajine pomáhajú zadržiavať vodu, poskytujú životný priestor vzácnym druhom a zároveň uchovávajú uhlík v pôde. „Podmáčané ekosystémy sú dôležité nielen preto, že zadržiavajú vodu. Uchovávajú aj veľké množstvo uhlíka. Presychanie v dôsledku extrémov počasia môže túto funkciu oslabiť a viesť k uvoľňovaniu zásob, ktoré sa v pôde vytvárali dlhodobo,“ priblížil Fleischer.

Výskum sa nesústreďuje iba na oxid uhličitý. Dôležitý je aj metán, ktorý má pri porovnaní rovnakého množstva plynu v zvolenom časovom horizonte výrazne vyšší otepľovací účinok než oxid uhličitý. Pri hodnotení podmáčaných ekosystémov preto nestačí sledovať len to, koľko uhlíka uchovávajú. Potrebné je poznať aj ich výmenu jednotlivých skleníkových plynov s atmosférou. Vedci skúmajú, ako s týmito procesmi súvisia miestne teplotné a vlhkostné podmienky a štruktúra lesa. Dlhoročné merania umožňujú sledovať reakcie ekosystémov v rôznych obdobiach aj pri výskyte extrémov počasia. „Hľadáme odpoveď na otázku, ako sa o podmáčané lesy starať tak, aby zostali vhodným prostredím pre vzácne druhy a zároveň sa minimalizovali emisie skleníkových plynov. Potrebujeme pritom rozumieť konkrétnym podmienkam na jednotlivých stanovištiach,“ uzavrel Fleischer.