< sekcia Regióny

Predchodcom sereďského kaštieľa bolo sídlo cisára Ž. Luxemburského

Na snímke zrekonštruované priestory kaštieľa v Seredi. Foto: TASR/Lukáš Grinaj

Už prvé výsledky ukázali, že podzemie kaštieľa skrýva veľké prekvapenia a množstvo nových poznatkov.

Sereď 3. júla (TASR) – Už o niekoľko týždňov sa v Seredi pustia do dlho očakávanej rekonštrukcie kaštieľa. Mestu sa podarilo získať 2,4 milióna eur z Regionálneho operačného programu, čo mu umožní opraviť centrálny bastión, väčšiu časť západného a menšiu južného krídla. Získa tak okolo 1000 m2 zušľachtených historických priestorov, kam chce podľa slov viceprimátora Ľubomíra Veselického presťahovať seredské Mestské múzeum a zriadiť reprezentačné priestory mesta.

Pred začatím stavebných prác sa uskutočňuje architektonicko-historický výskum a pol roka v objekte kopú aj archeológovia. Už prvé výsledky ukázali, že podzemie kaštieľa skrýva veľké prekvapenia a množstvo nových poznatkov. "Prvá etapa výskumu, ktorá sa začala v januári, ukázala, že rozsah a najmä význam stredovekého Šintavského hradu, ktorý bol predchodcom kaštieľa, bol podstatne väčší, ako sme si pôvodne mysleli," konštatoval vedúci archeologického výskumu Róbert Daňo z Pamarchu, s. r. o. Nitra. Podľa zistení stálo na mieste, kde je v súčasnosti kaštieľ a kaštieľsky park v stredoveku rozsiahle opevnené sídlo, schopné pojať veľkú vojenskú posádku a tak mohlo predstavovať významnú prekážku rôznym agresorom a malo tiež nezanedbateľné územnosprávne a ekonomické funkcie. Lebo v 15. storočí Šintavský hrad postupne prestavovali na kráľovské sídlo.

"Politická situácia bola taká, že vyžadovala častejšiu prítomnosť panovníka na ohrozených územiach. V Šintave sa tak budoval sídelný hrad, kde Žigmund Luxemburgský, cisár a uhorský a český kráľ prebýval opakovane aj so svojím početným dvorom po niekoľko mesiacov. A keďže v danom období nebolo striktne stanovené hlavné mesto štátu, bolo hlavným mestom to, kde sa panovník zdržiaval. Teda aj Šintavský hrad," konštatoval Daňo. Že nešlo o podružné sídlo, dokazujú nálezy, ktoré sa zachovali pod podlahou prízemia súčasného kaštieľa. Daňo kvalitu vybavenia sídla dáva na úroveň sídelného hradu vo Vyšehrade či bratislavského hradu.

„Ukazuje sa, že napríklad dodávatelia kachliarskych prvkov boli totožní,“ dodal archeológ. Ako príklad slúži nález fragmentov kachľových pecí - kachlice, datovanej do prvej tretiny 15. storočia, teda obdobia vlády Žigmunda Luxemburgského. Jej vysoké technické a umelecké spracovanie poukazuje na exkluzívny charakter zariadenia rezidenčných stavieb hradu. Tento nález považuje Daňo zatiaľ za najvýznamnejší z toho, čo sa v Seredi od začiatku roka našlo. Dôležitý je aj nález strieborného fenigu bavorského vojvodu Alberta III. z rokov 1438 až 1460. Platidlo je dokladom rozvinutého diaľkového obchodu prechádzajúceho cez Sereď.



Život na hrade

Na snímke vedúci archeologického výskumu Róbert Daňo z Pamarchu, s. r. o. Nitra stojí pred kastieľom v Seredi.
Foto: TASR/Lukáš Grinaj
Ďalšie drobné archeologické nálezy odrážajú podľa Daňa kvalitu každodenného života na hrade. V konkrétnych obdobiach sa na predmetoch každodennej potreby objavujú technologické inovácie veľmi krátko po ich objavení a zavedení do výrobnej praxe. "Skutočnosť, že podobne ako dnes boli aj v minulosti technické novinky tesne po objavení "luxusným" tovarom, poukazuje na hospodársku silu majiteľov hradu alebo pevnosti, či už išlo o uhorských kráľov alebo členov významných šľachtických rodov. Tiež sa podarilo získať poznatky o špecializovanej remeselnej výrobe (kovolejárstvo farebných kovov, spracovanie parohu a kostí, kováčstvo), ktorá sa v areáli hradu úspešne rozvíjala," uviedol Daňo.

Pri výskume sa podarilo získať aj úplne nové poznatky o konkrétnych stavebnotechnických riešeniach jednotlivých častí renesančnej pevnosti, ktorá vyrástla na základoch hradu, ukazujú, že jej stavitelia využívali vskutku až moderné postupy pri plánovaní, projektovaní a výstavbe opevnenia tzv. starotalianskeho typu. Spomenutý typ pevností predstavoval v dobovej Európe výkvet architektonického myslenia a pevnostného staviteľstva a na dlhé obdobie výrazne obmedzil možnosti vedenia útočných vojenských operácií.

"Naše mesto nie je príliš bohaté na pamiatky, preto si musíme chrániť to málo, čo máme. Preto nás teší, že sme sa konečne po dlhých rokoch dostali k oprave kaštieľa," dodal viceprimátor Serede Veselický.