< sekcia Regióny

VIDEO: V Medzeve koncom 19. storočia pracovalo viac ako 100 hámrov

Na vodný pohon vo výrobnej prevádzke pracoval ešte začiatkom tohto storočia pod vedením Jána Bröstla (na snímke). Medzev, 7. júna 2019. Foto: TASR – František Iván

Dodnes sa v Medzeve zachovalo len zopár pôvodných hámrov. Posledný, ktorý sa podarilo udržať vo vlastníctve a v chode tradičnej hámorníckej rodine, je Hámor Bröstl v Zlatej doline.

Medzev 7. júna (TASR) – Oblasť Medzeva v okrese Košice-okolie bola v minulosti známa unikátnou koncentráciou vodných hámrov. Koncom 19. storočia ich tam fungovalo celkovo 109. Výrobky z týchto kováčskych dielní sa vyvážali do mnohých krajín sveta. Úpadok remesla priniesla priemyselná výroba a zavŕšila ho "socialistická" éra po roku 1948.

Dodnes sa v Medzeve zachovalo len zopár pôvodných hámrov. Posledný, ktorý sa podarilo udržať vo vlastníctve a v chode tradičnej hámorníckej rodine, je Hámor Bröstl v Zlatej doline. Na vodný pohon vo výrobnej prevádzke pracoval ešte začiatkom tohto storočia.



"Hámor využíva silu vody, ktorá sa kolesom prenáša na buchar a pod ním sa kuje. Je to na rovnakom princípe ako pred stáročiami a nič sa v podstate nezmenilo, len je to trocha modernejšie. Je to staré remeslo, ktoré sem ešte v stredoveku priniesli z nemecky hovoriacich krajín naši predkovia," priblížil pre TASR Ján Bröstl. Tradičná výroba zahŕňala najmä kovové náradie ako motyky, rýle, lopaty či pluhové ostria.

Oblasť Medzeva v okrese Košice-okolie bola v minulosti známa unikátnou koncentráciou vodných hámrov. Koncom 19. storočia ich tam fungovalo celkovo 109. V Medzeve sa zachovalo len zopár pôvodných hámrov. Jediný, ktorý ostal vo vlastníctve tradičnej hámorníckej rodiny je Hámor Bröstl v Zlatej doline. Na vodný pohon vo výrobnej prevádzke pracoval ešte začiatkom tohto storočia pod vedením Jána Bröstla (na snímke). Medzev, 7. júna 2019.
Foto: TASR – František Iván


Prvé písomné zmienky o hámroch v Medzeve sú zo 14. storočia. Tieto dielne na spracovanie železa vznikali pri vodných zdrojoch vhodných na pohon kolies, ktoré uvádzali do chodu hámornícke kladivá, mechy a brúsky. V tejto oblasti boli rozmiestnené v 11 údoliach, najmä v údolí rieky Bodva. Tá istá voda tak postupne na svojom toku poháňala viacero hámrov.

Hámor Bröstl je historický jednokladivový hámor s dvomi ohniskami postavený z dreva a kameňa. "Mechanizmus bol činný do roku 2004, vyrábali sme motyky, rýle a iné predmety. Prestali sme, lebo veľa tovaru prišlo z Číny a iných ázijských krajín, ktorému sme nevedeli konkurovať. Pracovali tu ľudia, ktorí aj predtým robili v hámroch, v tom čase to už boli dôchodcovia. Všetci už odvtedy zomreli, takže som zostal sám. V súčasnosti nemám také zákazky, aby som to vedel obnoviť a potreboval by som aj investície, tak len dúfam, že v dohľadnom čase sa mi to podarí zrekonštruovať a začať odznova," povedal Bröstl.

Potrebná je podľa neho výmena drevených častí mechanizmu - tie, ktoré sú najviac namáhané, by sa mali meniť každoročne. Celá technológia je pritom v detailoch výsledkom stáročí skúseností, ktoré s odchodom starých generácií upadajú do zabudnutia. "Chcem to v každom prípade uchovať pre budúcnosť, škoda, že nemám nasledovníkov, ktorí by v tom pokračovali. Mám dvoch synov, ale ani jeden sa k tomu nemá, tak neviem, či to nezanikne," skonštatoval Bröstl.

Do tohto hámru chodieval so zahraničnými návštevami bývalý prezident SR Rudolf Schuster. Zavítal sem napríklad prezident Ukrajiny Leonid Kučma či prezident Maďarska Ferenc Mádl, ale aj ďalší významní hostia, ktorí si tu mohli skúsiť vyrobiť vlastný rýľ. Stále sem občas zavítajú aj zahraniční turisti.

Kováčstvo sa Ján Bröstl naučil od svojho otca a deda, aj ako samouk. V súčasnosti je toto remeslo pre neho skôr hobby a relax. Ako hovorí, je k nemu potrebný čas, chuť aj fyzická kondícia. V hámri pracuje vo voľnom čase na starých elektrických bucharoch, jeden z nich je ešte spred druhej svetovej vojny. K jeho výrobkom patria napríklad svietniky alebo kliešte na slaninu, typické pre tento región.

Zo zachovaných hámrov v Medzeve je aktuálne schopný činnosti len jeden, a to hámor v Šugovskej doline, ktorý je národnou kultúrnou pamiatkou a je vo vlastníctve mesta. Po dohode v ňom môžu záujemcovia obdivovať ukážku kováčskej práce. Ďalší hámor na Štóskej ulici spravuje Slovenské technické múzeum (STM).