FOTOGRAFIE Z ARCHÍVU
Všetky správy
So silvestrovskými oslavami tak bývajú spojené aj zranenia zvierat, niekedy až fatálne.
Autor TASR
Bratislava 28. decembra (TASR) - Silvestrovská noc je pre zvieratá v zoologickej záhrade v Bratislave mimoriadne stresujúca. Nachádza sa v blízkosti obytnej zóny a akákoľvek výbušná pyrotechnika použitá v okolí predstavuje pre zvieratá vážne riziko. Situácii síce pomáha dlhodobá osveta či legislatívne obmedzenia, stále sa však nájdu ľudia, ktorí pyrotechniku používajú. Pomohlo by zodpovedné správanie ľudí. Pre TASR to uviedla Zuzana Dzurdzíková z oddelenia marketingu a vzdelávania zoo.
„Chovatelia sú v tomto období v maximálnej pohotovosti, no nie všetkým následkom sa dá zabrániť. Ide o jeden z najnáročnejších momentov roka, ktorému by sa dalo úplne predísť ohľaduplným správaním ľudí,“ skonštatovala Dzurdzíková.
Zvieratá totiž podľa nej nerozumejú pôvodu náhleho hluku a zábleskov. Vnímajú ich ako bezprostredné ohrozenie, čo môže viesť k panike, dezorientácii a únikovému správaniu. Ohrozené sú aj zvieratá, ktoré sa nachádzajú v pavilónoch. „Napríklad u primátov sa môže vyskytnúť zvýšené napätie v skupine, čo môže viesť k stresovému a agresívnemu správaniu sa voči priestoru aj ostatným členom skupiny,“ podotkla Dzurdzíková pripomínajúc, že ohrozené sú aj domáce zvieratá a voľne žijúce vtáctvo či ostatné živočíchy.
So silvestrovskými oslavami tak bývajú spojené aj zranenia zvierat, niekedy až fatálne. V zoo evidujú prípady, keď sa zvieratá v panike prudko zrazili s oplotením alebo prvkami výbehu, čo si vyžiadalo veterinárne ošetrenie. Každý takýto incident je pritom pre zvieratá i personál veľmi vážny. „Mladá lama sa dôsledkom ohňostrojov vo výbehu splašila a narazila do oplotenia. Fatálne sa zranila. Mala svetlomodré oči a pravdepodobne aj kvôli tomu nezbadala včas oplotenie,“ priblížila Dzurdzíková.
Na otázku, ako dlho trvá, kým sa vystrašené zvieratá upokoja, uviedla, že reakcie sú veľmi individuálne. Nezáleží len na druhu, ale aj na konkrétnom jedincovi. Niektoré zvieratá podľa nej „zamrznú“, iné sa snažia o útek, čo je najrizikovejšie, pretože môže viesť k poraneniam. U niektorých jedincov pretrváva stres aj dlhšie - môžu sa skrývať, byť apatické alebo odmietať potravu. Následky prekonaných stresových reakcií sa odzrkadľujú aj v samotnej spolupráci daného zvieraťa s chovateľom.
Počas silvestrovskej noci sú chovatelia aj veterinár vo zvýšenej pohotovosti a zvieratá sú monitorované. Možnosti zoo sú však v tomto smere obmedzené, najúčinnejšou prevenciou je nepoužívanie pyrotechniky v okolí zoo. „Ide o situáciu, ktorú môže zásadne ovplyvniť len zodpovedné správanie ľudí,“ odkázala Dzurdzíková.
„Chovatelia sú v tomto období v maximálnej pohotovosti, no nie všetkým následkom sa dá zabrániť. Ide o jeden z najnáročnejších momentov roka, ktorému by sa dalo úplne predísť ohľaduplným správaním ľudí,“ skonštatovala Dzurdzíková.
Zvieratá totiž podľa nej nerozumejú pôvodu náhleho hluku a zábleskov. Vnímajú ich ako bezprostredné ohrozenie, čo môže viesť k panike, dezorientácii a únikovému správaniu. Ohrozené sú aj zvieratá, ktoré sa nachádzajú v pavilónoch. „Napríklad u primátov sa môže vyskytnúť zvýšené napätie v skupine, čo môže viesť k stresovému a agresívnemu správaniu sa voči priestoru aj ostatným členom skupiny,“ podotkla Dzurdzíková pripomínajúc, že ohrozené sú aj domáce zvieratá a voľne žijúce vtáctvo či ostatné živočíchy.
So silvestrovskými oslavami tak bývajú spojené aj zranenia zvierat, niekedy až fatálne. V zoo evidujú prípady, keď sa zvieratá v panike prudko zrazili s oplotením alebo prvkami výbehu, čo si vyžiadalo veterinárne ošetrenie. Každý takýto incident je pritom pre zvieratá i personál veľmi vážny. „Mladá lama sa dôsledkom ohňostrojov vo výbehu splašila a narazila do oplotenia. Fatálne sa zranila. Mala svetlomodré oči a pravdepodobne aj kvôli tomu nezbadala včas oplotenie,“ priblížila Dzurdzíková.
Na otázku, ako dlho trvá, kým sa vystrašené zvieratá upokoja, uviedla, že reakcie sú veľmi individuálne. Nezáleží len na druhu, ale aj na konkrétnom jedincovi. Niektoré zvieratá podľa nej „zamrznú“, iné sa snažia o útek, čo je najrizikovejšie, pretože môže viesť k poraneniam. U niektorých jedincov pretrváva stres aj dlhšie - môžu sa skrývať, byť apatické alebo odmietať potravu. Následky prekonaných stresových reakcií sa odzrkadľujú aj v samotnej spolupráci daného zvieraťa s chovateľom.
Počas silvestrovskej noci sú chovatelia aj veterinár vo zvýšenej pohotovosti a zvieratá sú monitorované. Možnosti zoo sú však v tomto smere obmedzené, najúčinnejšou prevenciou je nepoužívanie pyrotechniky v okolí zoo. „Ide o situáciu, ktorú môže zásadne ovplyvniť len zodpovedné správanie ľudí,“ odkázala Dzurdzíková.
