< sekcia Regióny

Z ARCHÍVU: Nazrite do slávnych krčiem aj na prvý striptíz v Bratislave

Svojrázna bratislavská vináreň U zbrojnoša vytvára veľmi prijemné prostredie pre srdečné rozhovory. Fotografia je zo dňa 2. februára 1966. Foto: TASR - A. Prakeš

Vďaka portálu Vtedy.sk prinášame unikátne dobové fotografie zo šesťdesiatych rokov minulého storočia, ktoré priali vzniku mnohých bratislavských vinární.

Bratislava 18. októbra (Teraz.sk) - Bratislava je známa kaviarenským životom. Šesťdesiate roky minulého storočia priali hlavne vinárňam. Po celom Slovensku ich budovalo ľudové spotrebné družstvo Jednota. Pár sa ich ušlo aj hlavnému mestu.

Kláštorná vináreň

V historickej štvrti mesta Bratislava zriadilo ľudové spotrebné družstvo Jednota adaptáciou pivnice v bývalom františkánskom kláštore, založenom koncom 13.storočia, vináreň.

Kláštorná vináreň bola zriadená nákladom 1 200 000 Kčs. Patrila k top vinárňam, skoro stále bola vypredaná a často v nej bývala uzavretá spoločnosť.

Kláštorná vináreň, 29. novembra 1966
Foto: TASR - Š. Petráš


Kláštorná vináreň, 29. novembra 1966
Foto: TASR - Š. Petráš


Kláštorná vináreň, 29. novembra 1966
Foto: TASR - Š. Petráš


Kláštorná vináreň, 29. novembra 1966
Foto: TASR - Š. Petráš


Veľkí Františkáni

Vo štvrtok 29. decembra otvorili zrenovovanú vináreň Veľkí Františkáni na Diebrovom námestí v Bratislave. Má 144 miest v pivnici a 80 miest v dennej vinárni a v degustačnej miestnosti.

Je najkrajšou a najväčšou vinárňou v Bratislave. Adaptáciu uskutočnili bratislavské Pozemné stavby, stavebná správa 1 a Výstavníctvo Bratislava v hodnote 3 miliónov Kčs.

Na snímke vedúci odboru obchodu MsNV v Bratislave Ján Gregor prestrihnútím pásky otvára vináreň.
Foto: TASR - A. Prakeš


Záber z vinárne Veľkí Františkáni.
Foto: TASR - A. Prakeš


Interiér vinárne Veľkí Františkáni.
Foto: TASR - A. Prakeš


Perugia

V polovici októbra 1966 zažila Bratislava „veľkú slávu“. Na Zelenej ulici otvorila Jednota nákladom jedného milióna korún nový podnik Perugia, ktorý symbolizuje družbu nášho mesta s Talianskom. Šéfkuchár Jaroslav Vlk so svojím kolektívom tu denne pripravuje bohatý sortiment talianskych špecialít - až 60 druhov jedál. Je tu jedáleň s 50 miestami a vináreň so 70 miestami.

Dostať sa do Perugie bol problém, skoro vždy bolo vypredané. Preslávila sa striptízom. „Nájsť vtedy dievča, ktoré bude ukazovať prsia bol dosť problém. To nebolo ako dnes. Tie dievčatá boli také nemehlá... (smiech). Bola tam umelecká výberová komisia, ktorá dievčatá vyberala. Celé to organizoval Felix Demény, baleťák z Novej scény, “ spomína herec Andy Hryc.

Na Zelenej ulici v Bratislave otvorila Jednota nákladom jedného milióna korún nový podnik Perugia, ktorý symbolizuje družbu nášho mesta s Talianskom. Fotografia je zo dňa 13. októbra 1966.
Foto: TASR - A. Prakeš


Perugia, jedáleň.
Foto: TASR - A. Prakeš


Perugia, vináreň.
Foto: TASR - A. Prakeš


Perugia, vináreň.
Foto: TASR - A. Prakeš


Spomienky spisovateľa a hudobníka Juraja Šeba

O výbere podniku rozhodovali financie vo vrecku. Podniky boli rozdelené do štyroch cenových skupín.

„Do štvorky chodil „lumpenproletariát“, ale bola tam atmosféra , napríklad taká Fajka. Typická zafajčená, špinavá krčma. Chodieval tam Laco Novomeský a takýto ľudia. Nasávali tam atmosféru obyčajného života, ktorú potom využili vo svojich dielach,“ hovorí Šebo.

Tretia cenová skupina boli slušné podniky, ale nie až na takej vysokej úrovni. Dvojky boli lepšie miesta kde sa chodilo pri nejakých slávnostných príležitostiach. No a jednotka, to už boli dvaja čašníci v livrejách, ktorí hosťa od šatne doprevadili až k stolu. Malo to svoju úroveň. V Bratislave boli v 60. rokoch dva takéto všeobecne obľúbené podniky, Devín a Carlton.

„V Carltone mali najlepšie pivo, to bolo jediné miesto kde mali plzenskú dvanástku. A hlavne, dalo sa na to ohúriť dievčatá, že ideme do takého prostredia. Bola tam jedna taká postava, pán Šimko. Bol hlavný čašník, mal ešte starú školu. Dokonca si ho vyžiadali na Svetovú výstavu Expo v 1958 do Bruselu. Obsluhoval veľké kapacity a všelijakých potentátov...Muhammada Rezá Pahlavího, Nikitu Chruščova, to bol pán čašník. A ku všetkým sa správal rovnako. Aj keď sme tam prišli ako študenti, lebo niektorí čašníci sa ku nám správali dosť nepríjemne. Jedného sme prezývali „ pštros“, lebo občas sa stalo, že sme si dali jedno pivo a keď sme nemali peniaze, tak sme utiekli. A tento človek za nami utekal a hlava sa mu kývala ako pštrosovi...tak keď sme videli „pštrosa“ ako uteká von z Carltonu, tak sme vedeli, že niekto utiekol bez zaplatenia, “ spomína Juraj Šebo.

Pohľad na hotel Carlton, 4. marca 1959.
Foto: TASR - Š. Petráš


Pohľad na hotel Carlton, 9. júna 1970.
Foto: TASR - V. Přibyl


Interhotel Devín, 8. augusta 1963.
Foto: TASR - Š. Petráš


Spomienky herca Andyho Hryca

Zvyklo sa hovoriť: „Kto nepije, pije proti nám“. Cez podniky sa robili konexie, ktoré sa potom využívali v bežnom živote. Tam poznal každý každého. „Lebo všetci samozrejme navštevovali tieto lokály, hodne sa pilo,“ spomína Andy Hryc. A ako rozpomienku na časy nie tak dávno minulé ponúka prehľad najnavštevovanejších lokálov.

„Posledná krčma, do ktorej sa chodilo bola Metropolka, ďalej sa nechodilo, to už nebola Bratislava...smiech. Na Dunajskej ulici bola veľmi populárna Slovenská pivnica, Luna bar v hoteli Kyjev, Grand v Manderláku. Do Luxoru chodili spisovatelia, herci a novinári z Pravdy . Bolo tam také separé, kam normálny hosť nemohol, vždy tam boli mraky dymu. Kúzelné miesto boli Malí Františkáni pod Manderlákom, taká pivničná tmavá krčma, kde sa chodilo zašívať. Kláštorná vináreň, Veľkí Františkáni, tam vždy hrávali Cigáni. A potom bola jedna úžasná krčma U zbrojnoša, vedľa bol Dekanát, dva a pol poschodia miestností kde sa pilo. Na Vysokej boli tri viechy, Šenkvická viecha, Funus v Horskom parku a Albrecht na Červenom kríži. Zabudol som Savoy, Serkl, to bolo dole pod Savoyom, Kryštál bar bol legendárny, bol najdlhšie otvorený, do 03.00. No a La Paloma na rohu Heydukovej a Mariánskej, tak to bol pajzel prvej triedy. Bol otvorený do 05.00 a po polnoci sa tam zliezli všetci opilci zo všetkých krčiem,“ uzatvára Hryc.

Mnohých Bratislavčanov iste potešilo, keď sa dozvedeli, že komunikácia od nového Mostu SNP cez Dunaj je už otvorená až po Šmeralovu ulicu. Stavbári však vedia aj to, že nová komunikácia od Mosta SNP bude pokračovať od Šmeralovej ulice až po Mierové námestie a potom až na Mýtnu a ulicu Obrancov mieru. Než túto stavbu dohotovia, budú už dávno zbúrané staré domy, ktoré sme zachytili na našich obrázkoch, aby ostali na pamiatku pre milovníkov starej Bratislavy. Aj známa bratislavská reštaurácia Fajka musí ustúpiť záujmom riešenia dopravy v Bratislave. Fotografia je zo dňa 13. marca 1974.
Foto: TASR - J. Teslík