Bratislava 2. novembra (TASR) - Výsledky spojených komunálnych a krajských volieb naznačujú rastúcu silu opozičných strán. Potvrdili zároveň dlhodobú úspešnosť nezávislých kandidátov a výhodu tých, ktorí sa uchádzajú o znovuzvolenie. Pre TASR to uviedol riaditeľ Ústavu verejnej politiky na Fakulte sociálnych a ekonomických vied Univerzity Komenského v Bratislave Matúš Sloboda. Upozornil tiež na postupne klesajúci význam straníckej príslušnosti pri rozhodovaní voličov.

„Komunálne a krajské voľby sú vnímané voličmi ako menej dôležité voľby v porovnaní s voľbami do parlamentu či voľbou prezidenta SR. Výskumy ukazujú, že aj pre toto vnímanie voliči často využívajú tieto voľby na potrestanie vládnych strán. Agregované výsledky z týchto volieb naznačujú rastúcu silu opozičných strán,“ skonštatoval Sloboda.

Podľa politológa sa zároveň potvrdil fenomén nezávislých kandidátov. Takmer 54 percent zvolených starostov kandidovalo ako nezávislých. Tento výsledok však podľa neho treba vnímať aj v kontexte počtu kandidátov. O posty sa totiž uchádzalo 3660 nezávislých kandidátov. Kandidáti politických strán a hnutí tak podľa neho neboli v relatívnom vyjadrení menej úspešní. „Volebné dáta však naznačujú, že výhoda straníckej príslušnosti postupne klesá,“ podotkol Sloboda.

Označenie nezávislý kandidát pritom automaticky neznamená absenciu politickej podpory. Predstavitelia strán podľa politológa otvorene hovoria o podpore, ktorú počas kampane poskytovali aj kandidátom kandidujúcim oficiálne ako nezávislí. Takáto spolupráca môže byť výhodná pre obe strany. Kandidáti získavajú know-how alebo finančnú pomoc, pričom sa nemusia verejne hlásiť k politickej strane, ktorej značka môže v konkrétnej obci či meste polarizovať voličov.

Voľby zároveň opätovne potvrdili výhodu kandidátov, ktorí sa uchádzali o znovuzvolenie. Historicky vyhrávajú v priemere sedem z desiatich takýchto súbojov. Táto výhoda však neplatí automaticky, čo ukázali niektoré súboje.

Volebná účasť bola približne o dva percentuálne body vyššia ako v predchádzajúcich voľbách, čo predstavuje približne 100.000 odovzdaných hlasov navyše. Stále však nepresiahla hranicu 50 percent. Politológ zároveň upozornil, že takmer v každej tretej obci sa neuskutočnil súboj o post starostu a len v menšine obcí a miest sa odohral tesný volebný súboj. „Platí, že tesnejšie, a teda zaujímavé súboje, zvyšujú účasť,“ poznamenal Sloboda.

Pri rozhodovaní voličov sa podľa politológa vždy kombinuje vnímanie kandidátov s témami národnej politiky. Výraznejšie sa to prejavuje vo väčších mestách, kde politické strany nasadzujú aj známejšie politické osobnosti, ktoré do komunálnych kampaní prenášajú celonárodné témy.

V Bratislave podľa neho výrazne ovplyvnila dynamiku volieb kandidatúra úradujúceho ministra dopravy Jozefa Ráža. Znovuzvolenému primátorovi Matúšovi Vallovi sa podarilo mobilizovať voličov prostredníctvom negatívneho postoja voči vládnej strane Smer-SD. V hlavnom meste podľa politológa stranícka značka Smeru výraznejšie znižuje šance kandidátov na úspech ako v iných mestách.

V hlavnom meste zároveň získal Team Bratislava, za ktorým je aj novozvolený primátor, ešte výraznejší mandát ako pred štyrmi rokmi. „Bude zaujímavé sledovať, ako sa táto dominancia prejaví na schopnosti presadzovať politiky,“ podotkol Sloboda.

Podľa politológa neznamená prevaha jedného politického klubu v zastupiteľstve automaticky absenciu diskusie. Aj poslanci z rovnakého klubu môžu mať podľa neho rozdielne priority, keďže každý zastupuje svoj volebný obvod a snaží sa napĺňať predvolebné sľuby. Súťaž o obmedzené rozpočtové zdroje a priority mesta tak podľa neho zostáva aj v rámci jedného politického zoskupenia.