Olympijské hry 2026
Všetky správy o ZOH
Samuel Jurkovič sa zaslúžil počas svojho pôsobenia o rozvoj školstva, budovanie ciest a zavádzanie slovenčiny do verejného života.
Autor TASR
Brezová pod Bradlom 10. februára (TASR) - Slovensko si v pondelok (9. 2.) pripomenulo 230. výročie narodenia Samuela Jurkoviča, významnej osobnosti slovenských dejín, učiteľa, notára, národovca, priekopníka slovenského divadla a zakladateľa slovenského družstevníctva. TASR to uviedol riaditeľ Múzea Dušana S. Jurkoviča v Brezovej pod Bradlom Matúš Valihora.
Samuel Jurkovič sa narodil 9. februára 1796 v Brezovej. „Pochádzal z rodiny prostého pôvodu, ktorá však patrila k miestnym vzdelaným vrstvám. Po štúdiách pôsobil ako učiteľ v evanjelickej škole v Novom Meste nad Váhom, neskôr v Sobotišti, kde sa stal aj notárom,“ ozrejmil.
V roku 1841 založil v Sobotišti ochotnícke Slovenské národní divadlo nitranské, čím prispel k šíreniu slovenskej kultúry a národného povedomia. „Hercami tohto divadla bola študujúca Štúrovská mládež, takže tam hral nielen Štúr, ale aj jeho brat a mnohí ďalší z generácie Štúrovcov. Veľký problém v tej dobe bol zháňanie ženských herečiek, pretože podľa vtedajších dobových predstáv sa nehodilo, aby najmä vydaté ženy hrali v ochotníckom divadle. Nakoniec sa na túto úlohu podujala dcéra Samuela Jurkoviča, Anička, v tom čase ešte slobodná,“ zhrnul.
O štyri roky neskôr, v roku 1845, založil Spolok gazdovský v Sobotišti - prvé úverové družstvo na Slovensku, ktoré sa stalo základom slovenského družstevného hnutia. „Už v roku 1846 vznikol podľa tohto vzoru aj gazdovský spolok v Brezovej,“ spomenul.
V júni 1848 prešiel Jurkovič zo Sobotišťa do rodnej Brezovej, kde ho obec povolala za mestského notára. „Úzko spolupracoval s predstaviteľmi slovenského národného hnutia, najmä so svojím zaťom Jozefom Miloslavom Hurbanom. Počas septembrového povstania v roku 1848 pôsobil ako člen jeho štábu a zabezpečoval materiálne zázemie povstalcov,“ doplnil.
Po potlačení povstania bol prinútený odísť do emigrácie, najskôr na Moravu do Rusavy a neskôr do Prahy. „Na Brezovú sa vrátil v lete 1849 a opätovne nastúpil na miesto notára, kde pôsobil do roku 1857. Neskôr bol úradmi preložený do Vrboviec a následne donútený odísť do výslužby,“ zhrnul.
Dodal, že Samuel Jurkovič sa zaslúžil počas svojho pôsobenia o rozvoj školstva, budovanie ciest a zavádzanie slovenčiny do verejného života. Patrí tiež medzi najvýznamnejšie osobnosti slovenského národného hnutia a mal výrazný podiel na jeho vyvrcholení počas revolučných rokov 1848 - 1849.
Zomrel 13. júla 1873 v Brezovej, kde je aj pochovaný a kde dodnes existuje jeho hrob na miestnom cintoríne. Na mieste jeho rodného domu, ktorý bol zbúraný pri panelovej výstavbe, stojí v súčasnosti pamätník. „Aj v múzeu jeho vnuka, architekta Dušana Samuela Jurkoviča v Brezovej pod Bradlom, v expozícii pripomíname osobnosť Samuela Jurkoviča modelom jeho rodného domu a takisto aj listinami, ktoré vydal ako brezovský notár,“ skonštatoval.
Samuel Jurkovič sa narodil 9. februára 1796 v Brezovej. „Pochádzal z rodiny prostého pôvodu, ktorá však patrila k miestnym vzdelaným vrstvám. Po štúdiách pôsobil ako učiteľ v evanjelickej škole v Novom Meste nad Váhom, neskôr v Sobotišti, kde sa stal aj notárom,“ ozrejmil.
V roku 1841 založil v Sobotišti ochotnícke Slovenské národní divadlo nitranské, čím prispel k šíreniu slovenskej kultúry a národného povedomia. „Hercami tohto divadla bola študujúca Štúrovská mládež, takže tam hral nielen Štúr, ale aj jeho brat a mnohí ďalší z generácie Štúrovcov. Veľký problém v tej dobe bol zháňanie ženských herečiek, pretože podľa vtedajších dobových predstáv sa nehodilo, aby najmä vydaté ženy hrali v ochotníckom divadle. Nakoniec sa na túto úlohu podujala dcéra Samuela Jurkoviča, Anička, v tom čase ešte slobodná,“ zhrnul.
O štyri roky neskôr, v roku 1845, založil Spolok gazdovský v Sobotišti - prvé úverové družstvo na Slovensku, ktoré sa stalo základom slovenského družstevného hnutia. „Už v roku 1846 vznikol podľa tohto vzoru aj gazdovský spolok v Brezovej,“ spomenul.
V júni 1848 prešiel Jurkovič zo Sobotišťa do rodnej Brezovej, kde ho obec povolala za mestského notára. „Úzko spolupracoval s predstaviteľmi slovenského národného hnutia, najmä so svojím zaťom Jozefom Miloslavom Hurbanom. Počas septembrového povstania v roku 1848 pôsobil ako člen jeho štábu a zabezpečoval materiálne zázemie povstalcov,“ doplnil.
Po potlačení povstania bol prinútený odísť do emigrácie, najskôr na Moravu do Rusavy a neskôr do Prahy. „Na Brezovú sa vrátil v lete 1849 a opätovne nastúpil na miesto notára, kde pôsobil do roku 1857. Neskôr bol úradmi preložený do Vrboviec a následne donútený odísť do výslužby,“ zhrnul.
Dodal, že Samuel Jurkovič sa zaslúžil počas svojho pôsobenia o rozvoj školstva, budovanie ciest a zavádzanie slovenčiny do verejného života. Patrí tiež medzi najvýznamnejšie osobnosti slovenského národného hnutia a mal výrazný podiel na jeho vyvrcholení počas revolučných rokov 1848 - 1849.
Zomrel 13. júla 1873 v Brezovej, kde je aj pochovaný a kde dodnes existuje jeho hrob na miestnom cintoríne. Na mieste jeho rodného domu, ktorý bol zbúraný pri panelovej výstavbe, stojí v súčasnosti pamätník. „Aj v múzeu jeho vnuka, architekta Dušana Samuela Jurkoviča v Brezovej pod Bradlom, v expozícii pripomíname osobnosť Samuela Jurkoviča modelom jeho rodného domu a takisto aj listinami, ktoré vydal ako brezovský notár,“ skonštatoval.
