Košice 18. októbra (TASR) - V jesenných regionálnych voľbách sa o post predsedu Košického samosprávneho kraja (KSK) bude uchádzať aj 34-ročná právnička, mediátorka a odborníčka na zahraničnú politiku a medzinárodné vzťahy Monika Sofiya Soročinová. Kandiduje ako nezávislá kandidátka. Rozhovor so Soročinovou je súčasťou série rozhovorov s kandidátmi na predsedu KSK.
-Prečo ste sa rozhodli kandidovať na post predsedu samosprávneho kraja?-
Pochádzam z východného Slovenska a konkrétne zo Zemplína, kde som sa narodila a vyrástla, preto dokonale poznám reálie života na východe a vidím, že ľudia už prestali veriť, že sa tu niečo zmení. Odchod mladých za prácou a rodiny, ktoré sa stretávajú len na sviatky, poznám z vlastnej skúsenosti, keď som študovala v zahraničí a stovky kilometrov, celé hodiny po nekvalitných cestách a rozbitých mostoch som sa vracala za svojou rodinou, ktorá celá žije na východe. Ako právnička, mediátorka a odborníčka na zahraničnú politiku som pracovala s kontaktmi aj riešeniami ďaleko za hranicami kraja aj Slovenska a práve preto viem posúdiť, že východné Slovensko má obrovský potenciál, ktorý zatiaľ zostáva nevyužitý. Svoje kontakty aj skúsenosti chcem zužitkovať doma v zmysle hesla: „Myslím globálne, konám lokálne.“ Nekandidujem proti nikomu, kandidujem za východ. A môj volebný slogan znie: „Východ nie je na odstrel. Je čas, aby zažiaril.“
-Prečo kandidujete ako nezávislá kandidátka?-
Chcem sa zodpovedať len voličom. Nemám za sebou oligarchov ani politické strany, takže nikomu nič nedlžím. Čo sa týka volených poslancov, s každým, koho si voliči v kraji zvolia, sa budem dohadovať na riešeniach prospešných pre celý kraj bez ohľadu na to, či kandidujú ako nezávislí alebo s podporou politických strán. Spájať nás má dôvera ľudí, ktorú nám vo voľbách vyjadria, nie politické tričká.
-Aké sú priority vášho programu? Akým oblastiam sa chcete venovať a čo chcete v kraji zmeniť?-
Môj program stojí na štyroch hlavných pilieroch: 1. Bezpečný východ: Východ nesmie byť nárazníková zóna. Je to náš domov. Stavajú nám zbrojovky, no bezpečnosť v uliciach a problémy v rómskych komunitách zostávajú bokom. Potrebujeme pripravený kraj s plánom odolnosti, prevencie kriminality a rovnaké práva, pravidlá a zodpovednosť pre všetkých, menšiny aj väčšinu. 2. Práca, investície a cestovný ruch: Nebudem čakať, kým si nás investori všimnú, pôjdem po nich a podporím domácich podnikateľov, aby práca pribúdala v celom kraji. Kontakty vo svete, výsledky doma, to je môj cieľ. Naše krásy a potenciál musia zarábať našim ľuďom - v Košiciach, na Zemplíne, Gemeri, Spiši aj Above. 3. Rodiny spolu: Odísť študovať je príležitosť. Musieť odísť preč za prácou je problém. Rodiny majú žiť spolu, nie sa stretávať len na sviatky. Programom Návrat domov pomôžem mladým nájsť prácu a dostupné bývanie v kraji, rodičom a starkým zabezpečiť dopravu k lekárovi a starostlivosť doma. 4. Podmienky pre život a poriadne služby: Chcú nám stavať veterné parky a hovoria o moderných technológiách, no nám stále chýba voda, kanalizácia, poriadne cesty aj signál. Naša pôda sa predáva za centy a ľudí sa nemá kto zastať. Budem presadzovať pomoc obciam, opravy ciest a mostov dokončené načas, tlačiť na férové ceny za našu pôdu a diaľnicu na Zemplín.
-Aký je podľa vás najväčší problém kraja a ako konkrétne ho chcete vyriešiť?-
Najväčším problémom je nedobudovaná infraštruktúra, voda, kanalizácie, spomalené opravy ciest a mostov, nedostatok pracovných príležitostí a vyľudňovanie. Ľudia odchádzajú, lebo doma chýba práca a základné podmienky pre bežný život na úrovni 21. storočia. Čoraz závažnejšou sa stáva otázka bezpečnosti v súvislosti s vojenským konfliktom za hranicou nášho kraja. Východné Slovensko sa stáva centrom geopolitických záujmov, vrcholoví politici ľudí strašia vojnou a budovaním zbrojoviek bez náležitého zabezpečenia ochrany nášho teritória z nás na východe Slovenska vytvárajú nárazníkovú zónu. Preto, prirodzene, aj zo strany vedenia kraja je nutné vytvárať tlak na vedenie štátu, aby posilnil ochranu východnej hranice a zabezpečil ochranu celého územia kraja pred prípadnou migračnou krízou a ďalšími bezpečnostnými hrozbami.
-Ste pripravená robiť aj nepopulárne rozhodnutia? Aké sú podľa vás nevyhnutné a prečo?-
Áno, mám skúsenosti aj z krízového manažmentu a som zvyknutá povedať aj to, čo sa nie každému páči, a robiť nepopulárne kroky, keď pomôžu ľuďom. Nemusím za všetko dostať potlesk. Dlh kraja musíme ustrážiť. Ak si požičiame, musí byť jasné, na čo, dokedy to bude hotové a kto za to zodpovedá. Cesty musíme opravovať podľa toho, v akom sú stave a koľko ľudí ich používa a v tempe zodpovedajúcom 21. storočiu. Na úrade aj v kraji musia platiť rovnaké pravidlá pre každého. Eurofondy treba využiť a ukázať, čo sme za ne urobili. O problémoch budem hovoriť otvorene, ale za chyby jednotlivcov nebudem viniť celé komunity. Bezpečnosť nášho kraja a ľudí, ktorí v ňom žijú, sa musí dostať medzi priority nielen na krajskej, ale aj na celoštátnej úrovni. Budem to presadzovať na župe aj voči štátu. Potrebujeme pripravený kraj, prevenciu a konkrétne opatrenia na ochranu obyvateľov. Ľudia musia vedieť, že sa majú na koho spoľahnúť v mierových časoch a aj v krízovej situácii. Náš domov sa nemôže dostať do ohrozenia pre cudzie záujmy.
-Prečo by mal dať volič hlas práve vám?-
Nemám za sebou žiadne kauzy, politické strany ani oligarchov a zodpovedám sa len voličom, občanom kraja. Mám vzdelanie aj skúsenosti z domova aj zo sveta a viem sa dohodnúť tam, kde iní len vajatajú a hádžu vinu jeden na druhého. Množstvo východniarov bolo od vzniku republiky vo vedení štátu aj v parlamente. Kde sú výsledky pre východ? Nedostavili sa. Ja ich prinesiem.
Na post predsedu KSK kandidujú okrem Soročinovej aj 63-ročný podnikateľ Džemal Kodrazi (nezávislý), 38-ročný právnik, ekonóm a podnikateľ Marián Porvažník (PS, Hnutie Slovensko, SaS, KDH, Demokrati, Za Ľudí, OKS, DS-ODS), 38-ročný poslanec parlamentu Igor Šimko (Hlas-SD, Smer-SD, Republika, Právo na pravdu, SNS, Strana vidieka, Starostovia a nezávislí kandidáti, Bratia Slovenska) a 42-ročný predseda KSK Rastislav Trnka (nezávislý).
Spojené voľby do orgánov samosprávy obcí a do orgánov samosprávnych krajov sa budú konať v sobotu 24. októbra.