< sekcia Regióny

Staré Hory sú rajom pre lezcov

Zaujímavosťou obce Staré Hory je aj skalné bralo povyše osady Valentová, pri ktorom v roku 1947 režisér Paľo Bielik natáčal niektoré bojové scény prvého slovenského povojnového filmu s tematikou Slovenského národného povstania Vlčie diery. Do brala je zakomponovaný odtlačok dlane herca Ladislava Chudíka (na snímke), ktorý v tomto filme účinkoval. V Starých Horách 11. októbra 2019. Foto: TASR - Ján Krošlák

Staré Hory preslávil kultový film Vlčie diery, prvý slovenský povojnový film s tematikou SNP. Skalné bralo povyše osady Valentová si vybral režisér Paľo Bielik na natočenie niektorých bojových scén.

Staré Hory 12. októbra (TASR) – Staré Hory sú obec v Banskobystrickom okrese, ktorá je známa svojou baníckou, kresťanskou, lesníckou i povstaleckou históriou. Leží na území národných parkov Veľká Fatra a Nízke Tatry, patria k nej osady Horný a Dolný Jelenec, Prašnica, Valentová, Rybô, Richtárová a Polkanová. Ako tvrdí starosta Marián Gajdoš, obec a okolie majú svoj genius loci, a to dlhé roky priťahuje ľudí na bývanie i aktívne trávenie voľného času v každom ročnom období.

"Najviac láka príroda a okolie. U nás je bežné pri prechádzkach po lese stretnúť divú zver. Nie je to nebezpečné, je plachá a nestalo sa, že by došlo k napadnutiu. Máme cyklotrasy, ktoré spájajú Španiu Dolinu, Staré Hory až po Donovaly," hovorí starosta Gajdoš, ktorý do tejto oblasti kedysi chodil ako turista a lyžiar, no učarovala mu natoľko, že v nej žije už asi 16 rokov. Pochádza z východného Slovenska.



Hoci pri názve Staré Hory cezpoľnému skôr napadne, že sú tranzitujúcou dedinou na Donovaly a známym pútnickým miestom s dominantným Kostolom Navštívenia Panny Márie - bazilika minor, jej okolie je rajom pre lezcov. Sú tam unikátne lezecké skaly, tou najnavštevovanejšou je Jelenec. V rozsiahlej vápencovej skalnej oblasti asi s 200 cestami si prídu na svoje nároční lezci i začiatočníci. Lokalita, známa aj v zahraničí, je bohatá na faunu a flóru. Má veľký potenciál pre prínos športového lezenia na Slovensku. Asi kilometer vzdialená od Jelenca je ďalšia obľúbená lezecká skala Šturec. V budúcnosti by mala pribudnúť ferrata.

Obec Staré Hory v obklopení Starohorských vrchov a Veľkej Fatry je najstaršou baníckou osadou v okrese Banská Bystrica. Vznikla ako banícka osada v 13.storočí, ťažila a spracúvala sa tu strieborná a medená ruda. Na snímke Kostol Panny Márie v Starých Horách 11. októbra 2019.
Foto: TASR - Ján Krošlák


Okrem hlavného ťahu na Ružomberok, ktorý patrí pod Slovenskú správu ciest, obec s 551 obyvateľmi má vlastných 35 kilometrov ciest v úzkych dolinách v siedmich osadách. Ako tvrdí Gajdoš, sú čarovné a tiché, o čom mnohí tranzitujúci ľudia ani netušia.

"Menšie lavíny a množstvo snehu vzhľadom na polohu masívu Krížnej priťahujú v zime lyžiarov a skialpinistov. Bežkári majú nádherné trasy, ktoré spájajú Staré Hory so Špaňou Dolinou a Donovalmi. Na horskom hoteli Kráľova studňa sa zvyknú robiť výcviky zamerané na pohyb v lavinóznych terénoch v oblasti Krížnej. Lavíny nám tu padajú, máme strmé svahy a naše osady sú v údoliach. Prvé lavíny s vážnymi následkami boli u nás zaznamenané okolo roku 1830, 1850," konštatovala hlava obce.

V studených dolinách Starých Hôr trvá vykurovacia sezóna šesť až sedem mesiacov, zväčša do mája. Počas zimy tam majú čo robiť, aby permanentne odhŕňali sneh a ľudia sa dostali do práce a deti do škôl. Majú na to vlastné mechanizmy.

"Po okrajoch dolín, kde sú turistické chaty a kde sa býva, sú strmé svahy. Aj v lese sa zošuchne lavína, ktorá prehradí cestu. Počas zimy tu každoročne mávame okolo 20 až 30 menších lavín," poznamenal Gajdoš.

Deti zo Starých Hôr majú školu v prírode počas celého roka, v zime si aj zacvičia



Obec Staré Hory v obklopení Starohorských vrchov a Veľkej Fatry je najstaršou baníckou osadou v okrese Banská Bystrica. Vznikla ako banícka osada v 13.storočí, ťažila a spracúvala sa tu strieborná a medená ruda. Na snímke žiaci v základnej škole v Starých Horách 11. októbra 2019.
Foto: TASR - Ján Krošlák


Deti v Základnej škole (ZŠ) s materskou školou na Starých Horách majú prírodu priamo pod oknami. Je postavená v lese, a keď je vhodné počasie, učia sa na čerstvom vzduchu.

Sú školou v prírode počas celého roka, čo im mestskí školáci môžu iba závidieť. Starohorská ZŠ s materskou je spádovou školou od Donovál, Motyčiek, Horného Jelenca, Starých Hôr či Tureckej a navštevujú ju aj deti z Harmanca. Je plne organizovaná, vzdeláva 60 detí, ktoré si počas zimy, keď napadá sneh, užijú spolu s učiteľmi veľakrát i rannú nepovinnú "rozcvičku" v podobe vyšliapania si do kopca, kde škola stojí, a kam sa autá pre sneh nedostanú.



"Výzdoba interiéru školy, tried je v duchu lesného prostredia, ktoré nás obklopuje. Zameriavame sa aj na regionálnu výchovu, najmä našej Starohorskej doliny a okolia," uviedla pre TASR pedagogička a výchovná poradkyňa Viera Kopšová.

Školu zdobia kresby s prírodnou tematikou a v triede s nakresleným lesom na stene si cez prestávku oddýchnu na vankúšoch, prečítajú knižku, alebo sa zahrajú. Len pár metrov od školy majú v lese náučný chodník s drevenými medvedíkmi, vtáctvom či maxihubami a informačnými tabuľkami.

Na snímke areál základnej školy v Starých Horách 11. októbra 2019.
Foto: TASR - Ján Krošlák

Na okolitej prírode sa učia aj to, že práve Staré Hory sú známe tým, že nad osadou Rybô v nadmorskej výške 790 až 925 metrov, bola založená génová základňa na zachovanie genofondu starohorského ekotypu smrekovca opadavého, ľudovo nazývaného červený smrek. Je to dielo lesmajstra Jozefa Dekréta Matejovie z rokov 1809 až 1837.

"V roku 2008 sme s lesníkmi otvorili jeho náučný chodník, dlhý takmer desať kilometrov, ktorý prechádza všetkými lokalitami, na zalesnení ktorých mal Dekrét Matejovie zásluhu," konštatoval starosta Starých Hôr Marián Gajdoš.

Pozoruhodnosťou dediny sú tiež miléniové lipy, ktoré u nich vysadili v roku 1896 pri príležitosti osláv tisíceho výročia trvania Uhorského štátu.

"Z celkového počtu 557 miléniových stromov, ktoré boli vysadené v obvode banskobystrického lesného riaditeľstva, sa zachovalo len 51 stromov. Najviac na Starých Horách, kde na severnej a západnej strane pri kamennom múre okolo kostola je ich v súčasnosti len osem," dodal Gajdoš.

Podľa neho ľudia ani nevedia, že v dedine majú aj unikátne technické pamiatky. Ide o sústavu vodných diel Dolný Jelenec - Staré Hory, vytvorenú pre potreby baníctva a ťažbu dreva. História baníctva na Starých Horách siaha až do ranného stredoveku a bolo kľúčovým pre rozvoj celej oblasti, či už po stránke hospodárskej, kultúrnej alebo budovania sakrálnych stavieb. U miestneho obyvateľa Ivana Čillíka, autora viacerých publikácií o pozoruhodnostiach obce, je v rodinnom dome zriadené banícke múzeum.

"Sú tu technické pamiatky, zaujímavé vodné diela a myslím si, že si zasluhujú takú pozornosť, ako diela v Banskej Štiavnici. Po vzniku Stredoslovenských elektrární, účastinnej spoločnosti v Banskej Bystrici v roku 1920, sa spoločnosť rozhodla budovať vlastné energetické zdroje. Voľba padla na využitie hydroenergetického potenciálu starohorského potoka. Vysokotlakové turbíny nainštalovali v roku 1925," priblížil Gajdoš.

Staré Hory preslávil film Vlčie diery, zahrali si v ňom aj miestni



Obec Staré Hory v obklopení Starohorských vrchov a Veľkej Fatry je najstaršou baníckou osadou v okrese Banská Bystrica. Vznikla ako banícka osada v 13.storočí, ťažila a spracúvala sa tu strieborná a medená ruda. Na snímke starosta obce Marián Gajdoš. V Starých Horách 11. októbra 2019.
Foto: TASR - Ján Krošlák


Staré Hory zohrali v druhej svetovej vojne a počas SNP významnú úlohu. V osade Horný Jelenec, hneď pri hlavnom cestnom ťahu na Donovaly, je pamätník Mor ho!, venovaný príslušníkom piateho oddielu partizánskej brigády Pomstiteľ. Jej veliteľom bol major Morozov a väčšinou pôsobila v okolí Jelenskej skaly, kde sa nachádza bunker rovnakého názvu.

"Počas SNP sa v ňom tlačili partizánske časopisy 'Mor ho!' a 'Zvesti', plagáty a propagačné materiály. Aj v súčasnosti je partizánsky bunker udržiavaný a každoročne k nemu organizujeme v rámci výročia Slovenského národného povstania (SNP) tradičný hromadný Pochod vďaky hrdinom SNP. V knihe návštev je zaznamenaná aj početná účasť turistov z iných krajín," hovorí starosta obce Marián Gajdoš.

Staré Hory preslávil kultový film Vlčie diery, prvý slovenský povojnový film s tematikou SNP. Skalné bralo povyše osady Valentová si v roku 1947 vybral režisér Paľo Bielik na natočenie niektorých bojových scén. Ako tvrdí starosta, zahrali si v ňom aj miestni obyvatelia. Natáčanie filmu trvalo tri mesiace a väčšina exteriérov sa nakrúcala na blízkych Donovaloch.

V roku 2008 pri príležitosti otvorenia náučného chodníka venovaného pamiatke našej lesníckej osobnosti Jozefa Dekréta Matejovie, ktorého pôsobenie v okolí Starých Hôr v 19. storočí pripomína aj pomník, bol do skalného brala zakompovaný odtlačok dlane herca Ladislava Chudíka. Účinkoval v ňom spoločne s ďalšími významnými slovenskými umelcami.

Podľa miestneho obyvateľa Ivana Čillíka, ktorý je autorom viacerých publikácií o pozoruhodnostiach Starých Hôr, mal v roku 1873 navštíviť obec maďarský spisovateľ slovenského pôvodu Kálmán Mikszáth a pod názvom Glogová ju opísal vo svojom známom románe Dáždnik svätého Petra.