Starý Tekov 1. júna (TASR) – Obec Starý Tekov leží na ľavom brehu Hrona, približne šesť kilometrov od okresného mesta Levice. Prvá písomná zmienka o nej pochádza z roku 1075. V minulosti sídlo Tekovskej župy má dnes necelých 1500 obyvateľov. "Nemáme však problém s úbytkom mladých ľudí. V materskej škole máme plné dve triedy a uvažujeme už aj o otvorení tretej, v prvom ročníku základnej školy máme 17-18 detí," hovorí starosta Peter Štefan.

Mladí ľudia sa vracajú napriek tomu, že obec neponúka nájomné byty. "Po negatívnych skúsenostiach okolitých obcí sme sa rozhodli ísť cestou individuálnej bytovej výstavby. Máme veľa žiadostí o stavebné povolenie. Zmenou územného plánu sme vytvorili nové možnosti na individuálnu bytovú výstavbu. Stavebné pozemky sú majetkovo usporiadané, momentálne k nim vyhotovujeme inžinierske siete," konštatuje starosta.

V obci je zavedený vodovod, elektrina aj plyn, chýba kanalizácia. "Máme vydané územné rozhodnutie, sme v štádiu prípravy projektu na stavebné povolenie. Výstavba závisí od finančných možností."

V obci sa nachádza materská i deväťročná základná škola, zdravotné stredisko, pošta, knižnica. Ľudové tradície, typické pre čilejkársky región, udržiavajú folklórne súbory, ochotnícke divadlo i spevácky zbor. Športové možnosti poskytuje multifunkčné ihrisko, darí sa futbalu, volejbalu i kulturistike. Zaujímavosťou je každoročný prestížny hokejový zápas s obcou Veľké Kozmálovce, ktorý dokáže zaplniť hľadisko zimného štadióna v Leviciach.

"V minulosti tieto obce hrávali v nižších hokejových súťažiach, ktoré už skončili. Naše súperenie s Kozmálovcami má tradíciu, ktorú sme po niekoľkoročnej prestávke opäť obnovili. Vďaka nadšencom tohto športu dokážeme za obec postaviť štyri kompletné päťky s dvoma brankármi," tvrdí starosta.

Zaujímavým obecným projektom je údržba verejnej zelene. V minulom roku ju zabezpečovali ovce a kozy, v tomto roku spásajú zeleň zatiaľ len kozy v zbernom dvore. Dvojica oviec rumanovského plemena zabezpečovala ekologickú údržbu od mája do novembra minulého roka, staral sa o ne miestny lekár. Na noc boli zatvorené v košiari, cez deň sa pohybovali v oplotených priestoroch, kde "kosili" porast.

"Ovce sme neprezimovávali, kozy máme stále. Ovce sa pri minimálnej starostlivosti naozaj elegantne postarali o údržbu verejnej zelene a šetrili obci náklady na kosenie," hovorí Štefan. V tomto roku si obec podľa jeho slov zatiaľ ovce nestihla zadovážiť, v zbernom dvore však nahrádza kosačky niekoľko kôz.

Zo štyroch kostolov sa v obci zachoval jediný

Starý Tekov 1. júna (TASR) – Obec Starý Tekov patrí k významným archeologickým náleziskám. Archeológovia počas rekonštrukčných prác, ktoré si vyžiadal zlý technický stav farského Kostola Nanebovzatia Panny Márie, potvrdili, že v Starom Tekove stáli štyri kostoly, z toho tri románske.

Foto: TASR/Henrich Mišovič

"Základy románskeho kostola sa našli priamo v objekte terajšieho kostola. Archeológovia ich zadokumentovali a zakonzervovali. Kostol je od augusta minulého roka opäť sprístupnený verejnosti, dovtedy kňaz slúžil sväté omše v náhradných priestoroch v kultúrnom dome," hovorí starosta obce Peter Štefan. Viacero kostolov v obci svedčí o tom, že Starý Tekov bol sídlom cirkevnej organizácie.

Obec Starý Tekov sa prvýkrát spomína v zakladajúcej listine svätobeňadického opátstva z roku 1075. Uhorský kronikár Anonymus ho uvádza ako miesto, kde Borš, jeden z vodcov Arpádovho vojska, údajne založil hrad, ktorý sa neskôr stal sídlom župy. Podľa nálezov však možno usudzovať, že lokalita bola osídlená už pred založením hradu, teda pred príchodom Maďarov na toto územie. Podľa celkovej plochy, charakteru lokality a zvyškov zemných valov možno predpokladať, že sídlisko bolo slovanským hradiskom.

Farský kostol Nanebovzatia Panny Márie, pôvodne románsky, v 14. storočí prestavaný na gotický a v roku 1698 na barokový, sa zachoval dodnes. Kostoly sv. Juraja a sv. Michala mohli byť súčasťou hradného komplexu. Ich existenciu dokazuje písomná zmienka z roku 1276, archeológom sa však zatiaľ nepodarilo nájsť ich pozostatky. Všetky tri kostoly mali byť románske. Štvrtý kostol, gotický kostol sv. Alžbety, stál za hradbami neskoršieho mestečka v jeho južnej časti a bol súčasťou "špitála" pre malomocných. Jeho ruiny videl ešte v roku 1895 maďarský historik Gerencze. Podľa jeho výskumov išlo o kláštorný kostol, pri ktorom stál aj kláštor. Novšou spomienkou na dnes už celkom zaniknutý kostol môže byť aj barokové súsošie kalvárie z 18. storočia.

Súsošie je umiestnené v blízkosti obecného úradu, ktorý pripravuje jeho rekonštrukciu. Celkové náklady sú vyčíslené na zhruba 30.000 eur, finančne by malo na obnovu súsošia prispieť aj ministerstvo kultúry. "Celé súsošie bude treba rozobrať a preniesť do ateliérov, kde sa bude reštaurovať. Upraviť budeme musieť aj podložie pod ním, ktoré klesá," konštatuje starosta. Súčasťou súsošia bude pôvodné kované zábradlie, ktoré je v súčasnosti demontované. Na pôvodné miesto by sa mali po reštaurácii vrátiť aj originálne časti súsošia, ktoré sú uskladnené v priestoroch obecného úradu a nahradené replikami.

Gobelín na stene sobášnej miestnosti slúžil ako predloha známky

Starý Tekov 1. júna (TASR) – Tekovský región a obec Starý Tekov preslávil najmä folklór, ktorý v regióne stále žije. Napriek tomu, že typické tekovské kroje si už dnes obliekajú len najstaršie obyvateľky obce, tradície sa zachovávajú a dodržiavajú. Dokazujú to Tekovské folklórne slávnosti, ktoré sa konajú v miestnom amfiteátri pravidelne v polovici augusta, na hody. "V tomto roku bude ich súčasťou vystúpenie SĽUK-u, regionálnych folklórnych súborov, výstava či čilejkársky dvor," uviedol starosta Starého Tekova Peter Štefan.

Foto: TASR/Henrich Mišovič

Korene Tekovských folklórnych slávností siahajú do roku 1939, kedy sa konali v sídle Tekovskej župy v Zlatých Moravciach. Od roku 1965 sa slávnosti presunuli do Starého Tekova, kde pod názvom Tekov tancuje a spieva vydržali až do zániku vtedajšieho organizátora Okresného osvetového strediska v roku 1990. V roku 1998 Tlmače, ktoré boli súčasťou Tekovskej župy, zorganizovali prvý ročník nových Tekovských folklórnych slávností. O dva roky neskôr sa dohodli s obcou Starý Tekov, že budú folklórne slávnosti pripravovať v dvojročných intervaloch, párny rok v Tlmačoch a nepárny v Starom Tekove. Od minulého roka sa však slávnosti definitívne vrátili do Starého Tekova.

Tekovský folklór a tradície pripomína aj gobelín zavesený na stene sobášnej siene Obecného úradu v Starom Tekove. Zachytáva atmosféru tekovskej svadby, ako si ju pamätajú najstarší obyvatelia obce. Tekovská svadba bola pre svoju svojráznosť a neopakovateľnosť typická práve pre severnú, čilejkársku časť okresu Levice. Gobelín slúžil ako predloha výtvarného diela na známke Folklórne slávnosti, ktorého autorom je Jozef Baláž. "Tekovský kroj je veľmi bohatý a jeho krása vynikne najmä pri sviatočných príležitostiach. V rozjasanom výjave som chcel pravdivo vyjadriť hrejivú atmosféru starodávneho rodinného folklórneho obradu," vyjadril sa o svojom diele autor.

Príležitostnú poštovú známku Folklórne slávnosti s vyobrazením diela Jozefa Baláža Tekovská svadba (detail s postavou nevesty) vydalo v rámci emisného radu Europa Ministerstvo dopravy, pôšt a telekomunikácií SR 5. mája 1998. Nominálna hodnota známky bola 12 Sk. Autorom grafickej úpravy bol Martin Čikovský, rytiny emisie Josef Herčík.

V Argentíne vďaka Kremľu poznajú tekovský "rohatý" kroj

Starý Tekov 1. júna (TASR) - Máloktorá obec na Slovensku sa môže pochváliť takým počtom vydaných publikácií o obci ako práve Starý Tekov. Napriek desiatkam vydaných publikácií však obec nemá vlastnú monografiu. V súčasnosti ju pripravuje kolektív autorov, jej vydanie je naplánované na budúci rok. Monografia by mala vyjsť v náklade minimálne tisíc výtlačkov. "Odborné časti zastrešuje sedem autorov, na tvorbe textov sa však podieľa aj niekoľko domácich autorov zo Starého Tekova," uviedol starosta Peter Štefan.

Obec sa pri tvorbe reprezentačnej publikácie nechala inšpirovať okresným mestom Levice, ktoré vydalo monografiu v roku 2010 a ktorá sa stala najkrajšou monografiou mesta na Slovensku v súťaži vyhlásenej Národným osvetovým centrom.

Z prostredia Starého Tekova čerpal námety na svoju tvorbu aj rodák z tejto obce, spisovateľ a právnik Ján Izák. Pod umeleckým pseudonymom Milan Hviezdin vydal knihu povestí z rodného kraja Plamene nad Tekovom. Trilógia sa skladá z častí Borislav, Jarmo a Pustošenie. O rodnom kraji napísal aj knihu básní Belasé nebo. V roku 2009 pri príležitosti stého výročia narodenia spisovateľa zástupcovia obce spolu s deťmi Jána Izáka, Zorou Lazarovou a Jaroslavom Izákom, odhalili pamätnú tabuľu na jeho rodnom dome.

Zatiaľ poslednými vydanými publikáciami z prostredia Starého Tekova boli Dotyky Tekova a Hontu, ktoré prezentujú kultúrne hodnoty regiónu, a Recepty tekovských starých mám. Samostatnú kolekciu tvoria fotografie Milana Hlôšku, ktoré zachytávajú jedinečné zákutia obce a jej okolia i ľudový folklór. Jednou z jeho najvydarenejších fotografií je Tekovská nevesta s partou. Sú to práve bohaté tekovské "rohaté" kroje, ktoré región preslávili aj v zahraničí. Pravdepodobne najkurióznejšiu fotografiu tohto kroja zverejnil v roku 1983 argentínsky časopis Gente. Tekovská rodáčka Paulína Horniaková, oblečená v tekovskom kroji, na nej pózuje na moskovskom Červenom námestí priamo pred Kremľom.

Posledný prievoz na Hrone nahradí o rok nový most

Starý Tekov 1. júna (TASR) – Jediný funkčný prievoz na rieke Hron v Starom Tekove má svoje roky pravdepodobne spočítané. Prievoz spájajúci obce Starý a Nový Tekov by mal v blízkej budúcnosti nahradiť nový most, ktorý je súčasťou projektu malej vodnej elektrárne, budovanej zhruba 200 metrov nad prievozom.

Výstavbou mosta atrakcia, ktorú využívali okrem domácich aj turisti či filmári, zanikne. Starosta Starého Tekova Peter Štefan tvrdí, že náklady na údržbu mosta síce budú vyššie ako na prievoz, doprava však bude pohodlnejšia a menej závislá od počasia. "Kompa premáva celoročne, no posledné roky robila problémy malá voda, v zime zasa ľady," uviedol.

Nový most pre jednoprúdovú premávku by mal byť hotový v auguste budúceho roka. Slúžiť bude ako miestna komunikácia, prejazd po ňom bude podliehať povoleniu obidvoch obcí. Starotekovčania pracujúci v Mochovciach si po moste skrátia cestu do práce, Novotekovčania zasa cestu k lekárovi na druhej strane rieky. Most budú využívať i školáci z Nového Tekova, ktorí navštevujú druhý stupeň Základnej školy v Starom Tekove.

Foto: TASR/Henrich Mišovič

Prievoz cez Hron spájal obce Starý a Nový Tekov stáročia. Drevené mosty na Hrone v tomto regióne strhla veľká povodeň v roku 1784 a odvtedy neboli obnovené. Až do polovice minulého storočia bol prievoz najpoužívanejším spôsobom prepravy cez Hron. Loďku pripevnenú na vodiacom lane, využívajúcu na pohon prúd vody, obsluhujú v súčasnosti dvaja prievozníci. Dôchodcovia Stanislav Vasaráb a Štefan Guľa absolvovali kurz vodcu malého plavidla v Štátnej plavebnej správe v Komárne. Prekonanie zhruba stometrovej vzdialenosti z jedného brehu rieky na druhý ušetrí 12-kilometrovú cestu autom po mostoch v Tlmačoch či v Kalnej nad Hronom. O kompu sa spoločne starajú obidve obce, ktoré prispievajú aj na platy prievozníkov.

Posledný prievoz na Hrone sa objavil aj v niekoľkých filmoch. V roku 1982 tu režisér Stanislav Párnický nakrúcal televízny film Cukor v hlavnej úlohe s Milenou Dvorskou a Jiřím Bartoškom. O štyri roky neskôr režisér Miloslav Luther využil starotekovský prievoz vo svojom filme Chlapec do náručia v hlavnej úlohe s Vladom Hajdu a Oľgou Solárovou. V tomto filme účinkovali ako komparzisti aj deti zo Starého Tekova.