< sekcia Regióny

Košická Štátna vedecká knižnica plánuje predstaviť Vizsolyiskú Bibliu

Ilustračná snímka. Foto: TASR – Milan Kapusta

Kniha váži takmer šesť kilogramov a má 2412 strán. V Maďarsku je zaradená medzi pamiatky najvyššej kategórie.

Košice 18. októbra (TASR) – Unikátnu Vizsolyiskú Bibliu zo 16. storočia by mohli bližšie spoznať aj návštevníci Štátnej vedeckej knižnice (ŠVK) v Košiciach. Tá spolu s Reformovaným cirkevným zborom vo Vizsolyi v Maďarsku začala s implementáciou projektu, ktorého cieľom je podporiť cezhraničnú výmenu skúseností pre zachovanie a propagáciu tohto písomného kultúrneho dedičstva. TASR o tom za knižnicu informovala Zdenka Bencúrová.

Projekt Biblia je podporený z Fondu malých projektov v rámci programu Interreg V-A Slovenská republika – Maďarsko sumou takmer 58.700 eur. Kým v obci Vizsolyi plánujú vďaka projektu skvalitniť už existujúcu expozíciu o tejto Biblii, v košickej ŠVK chcú vytvoriť novú stálu expozíciu. Návštevníci by si podľa manažérky projektu Renáty Kováčovej mohli pozrieť túto knihu a prelistovať v nej prostredníctvom digitálneho zariadenia od budúceho leta.

Kniha váži takmer šesť kilogramov a má 2412 strán. V Maďarsku je zaradená medzi pamiatky najvyššej kategórie. Reformovaný zbor vo Vizsolyi vlastní jeden exemplár výtlačku. ŠVK má vo svojom zbierkovom fonde dve originálne verzie tejto vzácnej knihy, ktoré doposiaľ neboli verejne prezentované. Vedomosť o ich existencii v Košiciach podľa knižnice nemá ani miestna maďarská komunita vrátane historikov a vedcov. „Jeden kus je zachovaný vo veľmi dobrom stave - aj s celým koženým obalom a počtom strán. Druhá verzia je viac poškodená. Za rok a pol, keď sa Biblia v obci Vizsolyi tlačila, bolo vytlačených okolo 800 kópií, ale vo svete v súčasnosti evidujeme okolo 57 kusov,“ povedala. Podľa posledných údajov by ich na Slovensku malo byť okolo 15, aktualizácia reálneho počtu je súčasťou projektu.

Ako Kováčová spresnila, ide o vrchol maďarskej tlače 16. storočia a považuje sa za literárne umelecké dielo. „Je to poklad renesančnej remeselnej kultúry tlače tej doby. Ide o prvý preklad Biblie z latinského jazyka do maďarčiny, prekladateľom bol Gašpar Károlyi,“ dodala s tým, že preto zvykne byť nazývaná aj ako Károlyiho Biblia.