Zdravie
Všetky diskusie TASR TV
Správy o vojnách a konfliktoch môžu podľa slov odborníčky na ľudí pôsobiť pomerne silno, najmä keď ich sledujú každý deň v médiách a na sociálnych sieťach.
Autor TASR
Ak si želáte, aby počítač prečítal text článku, použite prehrávač nižšie.
00:00 / 00:00
Prešov 19. marca (TASR) - Strach alebo stres sú prirodzenou reakciou na znepokojujúce udalosti. Pomoc je potrebné vyhľadať vtedy, ak tieto pocity trvajú dlhšie a začnú človeku výraznejšie zasahovať do bežného života. V súvislosti s vojnovými udalosťami vo svete a reakciami človeka na ne to pre TASR uviedla Stanislava Knut z Ligy za duševné zdravie.
Správy o vojnách a konfliktoch môžu podľa jej slov na ľudí pôsobiť pomerne silno, najmä keď ich sledujú každý deň v médiách a na sociálnych sieťach.
„Neustále zábery násilia alebo utrpenia ľudí môžu vyvolávať napätie, úzkosť či pocit bezmocnosti. Často sa stretávame aj s tým, že ľudia majú potrebu správy stále kontrolovať, hoci zároveň cítia, že ich to psychicky vyčerpáva,“ povedala Knut.
Mnohí starší ľudia majú s vojnou alebo obdobím veľkej neistoty osobnú skúsenosť. Správy o nových konfliktoch tak v nich môžu podľa Knut tieto spomienky a obavy znovu oživiť.
Najčastejšie sa v súvislosti s vojnovými udalosťami vo svete objavuje pocit dlhodobého napätia alebo neistoty. Príbuzní a známi by mali v takej situácii človeka najmä počúvať a jeho obavy nezľahčovať.
„Oveľa viac pomáha pokojný rozhovor a snaha pochopiť, čo presne ho znepokojuje. Zároveň môže pomôcť jemne korigovať množstvo správ, ktoré človek sleduje. Niekedy stačí dohodnúť sa, že správy sa pozrú raz či dvakrát denne a zvyšok času sa rodina venuje bežným veciam spolu. Pre mnohých ľudí je totiž najväčšou úľavou práve pocit blízkosti a podpory od najbližších,“ vysvetlila Knut.
Keď úzkosť u človeka stúpa, môže podľa jej slov pomôcť na chvíľu sa zastaviť a presmerovať pozornosť späť na prítomný moment. „Napríklad si skúsiť pomenovať päť vecí, ktoré vidím okolo seba, štyri veci, ktorých sa môžem dotknúť, tri zvuky, ktoré počujem. Takéto jednoduché cvičenie dokáže pomôcť upokojiť myseľ, keď sa začne rozbiehať úzkostné premýšľanie. Podobne môže pomôcť aj vedomé spomalenie. Napríklad na chvíľu odložiť telefón, sústrediť sa na pomalé dýchanie alebo ísť na krátku prechádzku,“ poradila Knut.
Strach alebo stres sú podľa nej prirodzenou reakciou na znepokojujúce udalosti. O pomoci má zmysel uvažovať vtedy, keď tieto pocity trvajú dlhšie a začnú človeku výraznejšie zasahovať do bežného života.
„Varovným signálom môže byť napríklad to, že úzkosť človek pociťuje takmer každý deň, má dlhodobo problémy so spánkom, nedokáže sa sústrediť na prácu alebo sa začne vyhýbať bežným situáciám. U niektorých ľudí sa objavujú aj silné fyzické príznaky, napríklad búšenie srdca, tlak na hrudi alebo panické stavy. Ak sa k tomu pridá pocit beznádeje, izolovanie sa od ľudí alebo myšlienky na ublíženie si, je extrémne dôležité vyhľadať pomoc čo najskôr,“ dodala Knut.
Správy o vojnách a konfliktoch môžu podľa jej slov na ľudí pôsobiť pomerne silno, najmä keď ich sledujú každý deň v médiách a na sociálnych sieťach.
„Neustále zábery násilia alebo utrpenia ľudí môžu vyvolávať napätie, úzkosť či pocit bezmocnosti. Často sa stretávame aj s tým, že ľudia majú potrebu správy stále kontrolovať, hoci zároveň cítia, že ich to psychicky vyčerpáva,“ povedala Knut.
Mnohí starší ľudia majú s vojnou alebo obdobím veľkej neistoty osobnú skúsenosť. Správy o nových konfliktoch tak v nich môžu podľa Knut tieto spomienky a obavy znovu oživiť.
Najčastejšie sa v súvislosti s vojnovými udalosťami vo svete objavuje pocit dlhodobého napätia alebo neistoty. Príbuzní a známi by mali v takej situácii človeka najmä počúvať a jeho obavy nezľahčovať.
„Oveľa viac pomáha pokojný rozhovor a snaha pochopiť, čo presne ho znepokojuje. Zároveň môže pomôcť jemne korigovať množstvo správ, ktoré človek sleduje. Niekedy stačí dohodnúť sa, že správy sa pozrú raz či dvakrát denne a zvyšok času sa rodina venuje bežným veciam spolu. Pre mnohých ľudí je totiž najväčšou úľavou práve pocit blízkosti a podpory od najbližších,“ vysvetlila Knut.
Keď úzkosť u človeka stúpa, môže podľa jej slov pomôcť na chvíľu sa zastaviť a presmerovať pozornosť späť na prítomný moment. „Napríklad si skúsiť pomenovať päť vecí, ktoré vidím okolo seba, štyri veci, ktorých sa môžem dotknúť, tri zvuky, ktoré počujem. Takéto jednoduché cvičenie dokáže pomôcť upokojiť myseľ, keď sa začne rozbiehať úzkostné premýšľanie. Podobne môže pomôcť aj vedomé spomalenie. Napríklad na chvíľu odložiť telefón, sústrediť sa na pomalé dýchanie alebo ísť na krátku prechádzku,“ poradila Knut.
Strach alebo stres sú podľa nej prirodzenou reakciou na znepokojujúce udalosti. O pomoci má zmysel uvažovať vtedy, keď tieto pocity trvajú dlhšie a začnú človeku výraznejšie zasahovať do bežného života.
„Varovným signálom môže byť napríklad to, že úzkosť človek pociťuje takmer každý deň, má dlhodobo problémy so spánkom, nedokáže sa sústrediť na prácu alebo sa začne vyhýbať bežným situáciám. U niektorých ľudí sa objavujú aj silné fyzické príznaky, napríklad búšenie srdca, tlak na hrudi alebo panické stavy. Ak sa k tomu pridá pocit beznádeje, izolovanie sa od ľudí alebo myšlienky na ublíženie si, je extrémne dôležité vyhľadať pomoc čo najskôr,“ dodala Knut.
