FOTOGRAFIE Z ARCHÍVU
Všetky správy
Štúdia podľa Kováča celkovo ukázala, že v súčasnosti je kapacita bratislavských cintorínov dostatočná a potvrdila dlhodobý trend vysokej preferencie kremácií.
Autor TASR
Bratislava 5. januára (TASR) - Najvhodnejšími lokalitami na vznik nového cintorína v hlavnom meste je územie na hranici Jaroviec a Petržalky a v zóne Táborky-Huštekle v Rači. Vyplýva to zo štúdie, ktorú si nechalo vypracovať Marianum - Pohrebníctvo mesta Bratislavy v spolupráci so sekciou územného plánovania Metropolitného inštitútu Bratislavy.
Riaditeľ organizácie Marianum Robert Kováč priblížil, že vytypované územie v juhozápadnej časti Petržalky na hranici s Jarovcami by aj v rámci inovatívneho architektonického riešenia v podobe vyvýšených hrobov riešiacich problém s vysokou hladinou podzemnej vody mohlo rozšíriť kapacitu o 12.000 až 13.500 hrobov. V račianskej lokalite Táborky-Huštekle rešpektujúc terénne danosti územia - vinohradnícke terasy - je predpokladaná kapacita 4030 hrobov. „V obidvoch prípadoch sa ráta s hrobovými poľami na prírodné kostrové pochovávanie, urnovými hrobmi a tiež s alternatívnymi formami pochovávania, ako je uloženie popola ku koreňom stromov, s lúkou vsypu a zároveň sa vytvárajú aj možnosti pre nové formy ekologického pohrebníctva ako akvamácia či terramácia,“ vysvetlil.
Kováč potvrdil, že Marianum predloží mestu podrobnú štúdiu o perspektíve oboch lokalít z hľadiska prírodných podmienok, územnoplánovacích súvislostí, dopravy i majetkovoprávnych vzťahov a súčasne dodá aj návrh urbanisticko-krajinárskeho riešenia budúceho cintorína.
Štúdia podľa Kováča celkovo ukázala, že v súčasnosti je kapacita bratislavských cintorínov dostatočná a potvrdila dlhodobý trend vysokej preferencie kremácií. „Na existujúcich 19 pohrebiskách spravovaných organizáciou Marianum zostáva voľných približne osem percent hrobových miest, pričom je rezervná kapacita rozložená nerovnomerne," upozornil zároveň. Nízku kapacitnú rezervu majú v súčasnosti historické pohrebiská, ako sú Ondrejský či Mikulášsky cintorín a niektoré menšie sídliskové pohrebiská v hustej zástavbe, napríklad v Dúbravke, Karlovej Vsi, či Lamači. Dostatočnú rezervu, naopak, vykazujú najväčšie bratislavské pohrebiská - cintorín Slávičie údolie, Krematórium s urnovým hájom a Martinský cintorín.
„Pri zachovaní súčasných preferencií by súčasná kapacita postačovala približne do roku 2029 - 2030. Realizáciou čiastkových rozšírení v rámci existujúcich cintorínov však dokážeme zvýšiť kapacitu pri hrobových miestach najmenej do roku 2035 a pri urnových miestach do roku 2045 až 2050,“ doplnil riaditeľ Marianumu.
Riaditeľ organizácie Marianum Robert Kováč priblížil, že vytypované územie v juhozápadnej časti Petržalky na hranici s Jarovcami by aj v rámci inovatívneho architektonického riešenia v podobe vyvýšených hrobov riešiacich problém s vysokou hladinou podzemnej vody mohlo rozšíriť kapacitu o 12.000 až 13.500 hrobov. V račianskej lokalite Táborky-Huštekle rešpektujúc terénne danosti územia - vinohradnícke terasy - je predpokladaná kapacita 4030 hrobov. „V obidvoch prípadoch sa ráta s hrobovými poľami na prírodné kostrové pochovávanie, urnovými hrobmi a tiež s alternatívnymi formami pochovávania, ako je uloženie popola ku koreňom stromov, s lúkou vsypu a zároveň sa vytvárajú aj možnosti pre nové formy ekologického pohrebníctva ako akvamácia či terramácia,“ vysvetlil.
Kováč potvrdil, že Marianum predloží mestu podrobnú štúdiu o perspektíve oboch lokalít z hľadiska prírodných podmienok, územnoplánovacích súvislostí, dopravy i majetkovoprávnych vzťahov a súčasne dodá aj návrh urbanisticko-krajinárskeho riešenia budúceho cintorína.
Štúdia podľa Kováča celkovo ukázala, že v súčasnosti je kapacita bratislavských cintorínov dostatočná a potvrdila dlhodobý trend vysokej preferencie kremácií. „Na existujúcich 19 pohrebiskách spravovaných organizáciou Marianum zostáva voľných približne osem percent hrobových miest, pričom je rezervná kapacita rozložená nerovnomerne," upozornil zároveň. Nízku kapacitnú rezervu majú v súčasnosti historické pohrebiská, ako sú Ondrejský či Mikulášsky cintorín a niektoré menšie sídliskové pohrebiská v hustej zástavbe, napríklad v Dúbravke, Karlovej Vsi, či Lamači. Dostatočnú rezervu, naopak, vykazujú najväčšie bratislavské pohrebiská - cintorín Slávičie údolie, Krematórium s urnovým hájom a Martinský cintorín.
„Pri zachovaní súčasných preferencií by súčasná kapacita postačovala približne do roku 2029 - 2030. Realizáciou čiastkových rozšírení v rámci existujúcich cintorínov však dokážeme zvýšiť kapacitu pri hrobových miestach najmenej do roku 2035 a pri urnových miestach do roku 2045 až 2050,“ doplnil riaditeľ Marianumu.
