Komunálne voľby 2026
Všetky správy
Haluzická tiesňava vznikala postupnou eróznou činnosťou Haluzického potoka.
Autor TASR
,aktualizované Haluzice 7. októbra (TASR) - Storočnicu od vzniku systému biologických a technických opatrení, obmedzujúcich ničivú činnosť vody v Haluzickej tiesňave v okrese Nové Mesto nad Váhom, si v stredu pripomínajú predstavitelia obce Haluzice a štátneho podniku Lesy SR. Odborné a spoločenské podujatie je venované histórii, súčasnosti a budúcnosti Haluzickej tiesňavy. Informovala o tom hovorkyňa spoločnosti Laura Tettingerová.
Haluzická tiesňava vznikala postupnou eróznou činnosťou Haluzického potoka. Voda sa zarezávala do málo odolného podložia, tiesňava sa prehlbovala a rozširovala a postupne začala ohrozovať svoje okolie. Zanikla časť stredovekého cintorína a poškodené bolo aj opevnenie neďalekého románskeho kostolíka. Materiál odnášaný vodou zároveň zanášal pozemky nižšie v údolí.
Zlom prišiel v rokoch 1925 až 1927, keď sa pod vedením Lea Skatulu uskutočnili rozsiahle stabilizačné práce. Na svahoch vznikli terasy spevnené vegetáciou, vysádzali sa stromy a kry a na vodnom toku vybudovali priečne prehrádzky. Ich úlohou bolo spomaliť prúdenie vody, znížiť jej eróznu silu a postupne stabilizovať celé územie.
„Haluzická tiesňava ukazuje, že starostlivosť o krajinu nie je otázkou jednej generácie. Rozhodnutia a práca odborníkov spred sto rokov chránia toto územie dodnes. Pre Lesy SR je táto lokalita zároveň pripomienkou, že práca lesníkov sa nekončí pri pestovaní a obhospodarovaní lesa. Jej súčasťou je aj ochrana pôdy, vody a krajiny a starostlivosť o diela, ktoré majú význam pre celú spoločnosť,“ uviedol riaditeľ OZ Považie Lesy SR Stanislav Paučin.
Systém technických objektov je dnes v správe Lesov SR. Štátny podnik tu v roku 2012 vybudoval 1,1 kilometra dlhý náučný chodník. Význam lokality presahuje samotné technické dielo. Haluzická tiesňava je prírodnou pamiatkou so 4. stupňom ochrany a spolu so zrúcaninou románskeho kostolíka vytvára výnimočné spojenie prírodného a kultúrneho dedičstva.
Súčasťou programu sú odborné pohľady na históriu prehrádzok, ochranu prírodných hodnôt a význam týchto objektov v súčasnom lesníctve. Návštevníkov čaká aj komentovaná prehliadka tiesňavy a prezentácia miestnych organizácií, združení a regionálnych producentov.
Haluzická tiesňava vznikala postupnou eróznou činnosťou Haluzického potoka. Voda sa zarezávala do málo odolného podložia, tiesňava sa prehlbovala a rozširovala a postupne začala ohrozovať svoje okolie. Zanikla časť stredovekého cintorína a poškodené bolo aj opevnenie neďalekého románskeho kostolíka. Materiál odnášaný vodou zároveň zanášal pozemky nižšie v údolí.
Zlom prišiel v rokoch 1925 až 1927, keď sa pod vedením Lea Skatulu uskutočnili rozsiahle stabilizačné práce. Na svahoch vznikli terasy spevnené vegetáciou, vysádzali sa stromy a kry a na vodnom toku vybudovali priečne prehrádzky. Ich úlohou bolo spomaliť prúdenie vody, znížiť jej eróznu silu a postupne stabilizovať celé územie.
„Haluzická tiesňava ukazuje, že starostlivosť o krajinu nie je otázkou jednej generácie. Rozhodnutia a práca odborníkov spred sto rokov chránia toto územie dodnes. Pre Lesy SR je táto lokalita zároveň pripomienkou, že práca lesníkov sa nekončí pri pestovaní a obhospodarovaní lesa. Jej súčasťou je aj ochrana pôdy, vody a krajiny a starostlivosť o diela, ktoré majú význam pre celú spoločnosť,“ uviedol riaditeľ OZ Považie Lesy SR Stanislav Paučin.
Systém technických objektov je dnes v správe Lesov SR. Štátny podnik tu v roku 2012 vybudoval 1,1 kilometra dlhý náučný chodník. Význam lokality presahuje samotné technické dielo. Haluzická tiesňava je prírodnou pamiatkou so 4. stupňom ochrany a spolu so zrúcaninou románskeho kostolíka vytvára výnimočné spojenie prírodného a kultúrneho dedičstva.
Súčasťou programu sú odborné pohľady na históriu prehrádzok, ochranu prírodných hodnôt a význam týchto objektov v súčasnom lesníctve. Návštevníkov čaká aj komentovaná prehliadka tiesňavy a prezentácia miestnych organizácií, združení a regionálnych producentov.
