< sekcia Regióny

Tajchy v Štiavnických vrchoch sa počas zimy menia na sezónne klziská

Tajchy v Štiavnických vrchoch sú počas leta veľkým lákadlom turistov, no využitie pre ne miestni obyvatelia našli aj v zimnom období. Ak to podmienky dovolia, pozostatky vodohospodárskeho diela určeného pre baníkov, slúžia ako sezónne klziská. Na snímke korčuliari na tajchu Červená Studňa v Banskej Štiavnici 24. januára 2021. Foto: EASYFOTO TASR - Lukáš Mužla

V blízkosti samotnej Banskej Štiavnice je na korčuľovanie najčastejšie využívaný tajch Červená Studňa.

Banská Štiavnica 24. januára (TASR) – Tajchy v Štiavnických vrchoch sú počas leta veľkým lákadlom pre turistov, no využitie pre ne miestni obyvatelia našli aj v zimnom období. Ak to podmienky dovolia, pozostatky vodohospodárskeho diela určeného pre baníkov slúžia ako sezónne klziská.

Naše jazerá sú v zime všetky využívané na korčuľovanie, hokej aj na bežecké lyžovanie,“ potvrdil pre TASR starosta Štiavnických Baní Stanislav Neuschl. „Ľad býva dostatočne silný, netreba sa obávať, že by sa niekto prepadol,“ uviedol starosta. Tvrdí, že miestni už tajchy dobre poznajú a vedia odhadnúť vhodné podmienky na korčuľovanie. Najbezpečnejšie sú podľa neho menšie a plytké tajchy, kde voda zamŕza skôr a rýchlejšie.

V blízkosti samotnej Banskej Štiavnice je na korčuľovanie najčastejšie využívaný tajch Červená Studňa. „Je to jeden z najvyššie položených tajchov a zároveň jeden z najplytších,“ vysvetlila marketingová koordinátorka Oblastnej organizácie cestovného ruchu (OOCR) Región Štiavnica Terézia Sopková. Ako dodala, korčuľovanie bolo v minulosti výsadou majetnejších mešťanov, obyčajní ľudia na podobné aktivity nemali čas ani financie.

Na snímke korčuliari na tajchu Červená Studňa v Banskej Štiavnici 24. januára 2021.
Foto: EASYFOTO TASR - Lukáš Mužla


Podľa Michala Červeňa z iniciatívy Banskoštiavnické tajchy aktuálne na hrúbku ľadu negatívne vplývajú tohtotýždňové plusové teploty. V uplynulom čase sa však korčuľovať dalo okrem Červenej Studne aj na tajchoch Klinger, Evička, Veľká Vindšachta, Bakomi, Veľká a Malá Richňava a dokonca aj na známom Počúvadlianskom tajchu.

Obce z Banskoštiavnického okresu, ktoré vo svojom okolí tajchy nemajú, si v minulosti museli vystačiť s vlastnoručne vytvorenými sezónnymi klziskami. „Sme závislí od počasia. Posledné dva roky sme klzisko nemali, keďže zimy sú také, aké sú,“ prezradil starosta obce Ilija Vratislav Cengel s tým, že v minulosti plochu na korčuľovanie pripravovali pre deti najmä počas vianočných prázdnin. Pre nevhodné klimatické podmienky sa niekoľko rokov nekorčuľovalo ani v obci Svätý Anton. „Z dôvodu klimatických zmien už klzisko robiť nevieme. Trvalo nám to aj dva týždne, kým sme vytvorili dostatočne kvalitný ľad na korčuľovanie,“ povedal starosta obce Svätý Anton Martin Kminiak.