Žilina 14. októbra (TASR) - Spracovanie kalamitnej ťažby v lokalite Minčol sa uskutočnilo v lesných porastoch v druhom stupni ochrany prírody, ktoré sú hospodárskymi lesmi. V reakcii na kritiku ochranárskej iniciatívy My sme les to pre TASR uviedol riaditeľ Správy Národného parku (NP) Malá Fatra Pavol Žídek. Predmetné lesné dielce nie sú v režime schváleného trvalého bezzásahu a sú súčasťou porastov biotopu hlucháňa hôrneho.

Ochranári upozornili na ťažbu v Lúčanskej Malej Fatre s tým, že podľa ich informácií malo byť vyťažených minimálne niekoľko stoviek kubických metrov prevažne smrekového dreva z viacerých porastov, kde donedávna platil bezzásah. "Podľa všetkého tu zlyhala Správa Národného parku Malá Fatra, ktorá takúto ťažbu nemala povoľovať. Je v záujme slovenskej vlády, aby Európskej komisii ukázala, že to so záchranou hlucháňa myslí vážne," poznamenal Ondrej Kameniar z iniciatívy My sme les.

Riaditeľ Správy NP Malá Fatra oponuje, že ešte v roku 2022 sa na podnet obhospodarovateľa uskutočnila terénna obhliadka, kde konštatovali, že časť porastov, ktoré boli zaradené ako biotop hlucháňa hôrneho, sú prehustené smrekové monokultúry a navrhovaný režim bez manažmentu je v nich pre hlucháňa nevhodný. "Dotknuté lesné dielce sme rozdelili na plochu tzv. bezzásahu, kde boli podmienky pre hlucháňa vhodné, a na plochu, kde je nutné realizovať manažment za účelom preriedenia smrekových monokultúr a vytvorenie priaznivejších podmienok pre hlucháňa," priblížil Žídek.

Podľa Kameniara však ťažbou zasiahnuté porasty v tejto lokalite majú v lesníckej mape udávaný vek 130 rokov. "Bohatý podrast čučoriedok, zmladenie a pomerne veľký rozostup medzi pňami ukazujú, že les mal do veľkej miery prirodzenú štruktúru, ktorá bola vhodná pre hlucháňa. Okrem toho mal porast aj významnú prímes buka, takže sa tu určite nedá hovoriť o žiadnej prehustenej smrekovej monokultúre," reagoval Kameniar.

Riaditeľ Správy NP Malá Fatra upozornil, že kalamity z tohtoročného leta sú riešené plne v súlade s rozdelením lesných dielcov spred dvoch rokov. "Náhodné ťažby z roku 2024 boli ohlásené a na základe týchto ohlásení Správa NP Malá Fatra vydala kladné stanovisko s podmienkami spracovania kalamity za účelom zlepšenia a zachovania biotopov hlucháňa hôrneho," skonštatoval Žídek.

Doplnil, že v susednom lesnom poraste dostali v polovici septembra žiadosť o spracovanie kalamitnej ťažby od Lesov SR, kde nebola doteraz určená hranica aktívneho a pasívneho manažmentu. "Z tohto titulu sme 2. októbra dali podnet na zákaz spracovania tejto kalamity z dôvodu ochrany biotopu hlucháňa hôrneho. To len dokazuje, že k danej problematike pristupujeme individuálne s posúdením reálneho stavu dotknutých lesných porastov," uzavrel riaditeľ Správy NP Malá Fatra.