Nižná Slaná 13. februára (TASR) - Telá rýb v Slanej obsahujú aj štyri roky po prvotnom znečistení rieky banskými vodami nebezpečný arzén a ich konzumácia je naďalej zakázaná. Štátna veterinárna a potravinová správa (ŠVPS) SR vlani v jednej zo vzoriek zistila aj prekročenie limitu ortuti, situáciu v rieke naďalej monitorujú. Rybári z Gemera sa medzičasom pustili do opätovného zarybnenia rieky, v ktorej najznečistenejšom úseku zahynuli v roku 2022 takmer všetky organizmy.
Lov a následnú konzumáciu rýb zo Slanej zakázali štátne úrady v dôsledku kontaminácie arzénom ešte na jar 2024. V rieke monitorujú aj obsah ďalších chemických prvkov ako ortuť, olovo, kadmium, nikel či urán-238.
„Vzhľadom na to, že koncentrácia arzénu a ortuti sa vo svalovine rýb neustále zvyšuje, existuje reálny predpoklad zvýšeného rizika z možnej kontaminácie konzumáciou rýb chytených z rieky Slaná pre ľudí, a tým ohrozenia zdravia a života ľudí,“ pripomenula začiatkom februára na sociálnej sieti ŠVPS.
V rámci monitoringu na rieke Slaná bolo v roku 2025 odobratých z rôznych lokalít šesť vzoriek rýb. Vo vzorke odobranej v júni v Lenartovciach v Rimavskosobotskom okrese bolo zistené aj prekročenie maximálneho limitu ortuti. „V katastri obce Štrkovec bola nameraná hodnota arzénu 0,091 miligramu na kilogram. Zároveň boli v roku 2025 prijaté opatrenia aj na odstavnom ramene rieky Slaná - Indiánskom jazere, kde boli u rýb vo veku jeden až dva roky zistené hodnoty arzénu,“ priblížila ŠVPS.
Rybári z Gemera začali banskými vodami znečistenú rieku po niekoľkých rokoch v niektorých lokalitách opäť zarybňovať. „Už keď tam vie niečo prežiť, tak nech sa to množí. Aj keď, žiaľ, na úkor toho, že v ich telách sa hromadí arzén,“ skonštatoval pre TASR aktivista a člen miestnej organizácie Slovenského rybárskeho zväzu v Rožňave Tibor Varga. Rieka už podľa jeho slov, našťastie, nie je znečistená takým extrémnym množstvom železa ako na začiatku, kedy oranžové sedimenty rybám upchávali žiabre a spôsobovali ich udusenie. „Na prvých desiatich kilometroch rieky vtedy vyhynulo 99 percent organizmov,“ pripomenul Varga.
V bani v Nižnej Slanej, z ktorej už štyri roky do rieky Slaná vytekajú kontaminované banské vody, Rudné bane koncom vlaňajška ukončili práce v podzemí. Zamerané boli najmä na zníženie výtoku banských vôd do vodného toku. Štátny podnik v decembri pre TASR skonštatoval, že v roku 2026 bude pokračovať v monitoringu kvality a množstva vytekajúcich banských vôd a príprave územia a projektových podkladov pre prípadné budúce riešenie situácie.
Podľa miestnych rybárov štátom vykonané opatrenia v uplynulých rokoch síce prispeli k zníženiu znečistenia, no celkovú situáciu nevyriešili. „Išlo len o práce, ktoré zabránili vtekaniu väčšieho množstva vody do častí bane, kde by sa táto voda mala kontaminovať. No žiadna úpravňa vody nebola postavená, takže to naďalej vyteká do rieky, i keď v menšej miere,“ skonštatoval Varga s tým, že nebezpečné látky ako arzén sa tak budú naďalej hromadiť v sedimentoch rieky.
Bývalé vedenie Ministerstva životného prostredia (MŽP) SR v súvislosti so znečistením Slanej avizovalo aj prípravu projektu pre budúcu revitalizáciu rieky spočívajúcu aj v odstránení kontaminovaných sedimentov, stratégiu mal vypracovať Výskumný ústav vodného hospodárstva. Envirorezort na otázky TASR k príprave projektu revitalizácie vodného toku nereagoval, v stanovisku skonštatoval, že súčasná vláda v roku 2024 uvoľnila finančné prostriedky na banské záchranné a zabezpečovacie práce v Nižnej Slanej. „Predovšetkým ide o realizáciu banskej časti projektu, ale tiež o akútne záchranné práce realizované hlavnou banskou záchrannou službou,“ uviedlo ministerstvo.
Rieka Slaná je znečisťovaná od februára 2022 v dôsledku vytekania banských vôd zo železorudnej bane v areáli bývalého banského podniku Siderit v obci Nižná Slaná. Prípadom znečistenia rieky Slaná sa v uplynulých rokoch zaoberala aj enviropolícia. Vyšetrovateľ koncom vlaňajšieho apríla trestné stíhanie zastavil s tým, že výtok silne mineralizovaných vôd z banského diela do vodného toku je výsledkom nepredvídateľnej udalosti a systémového zlyhania. Vzniknuté škody na životnom prostredí v rámci policajného vyšetrovania vyčíslili na viac ako 357 miliónov eur.