MS v hokeji 2026
Všetky správy
Vodný žľab bol postavený v 19. storočí.
Autor TASR
Banská Bystrica 1. júna (TASR) - Unikátne plavenie dreva vo vodnom žľabe v doline Rakytovo pri Dolnom Harmanci rozšírilo v týchto dňoch Reprezentatívny zoznam nehmotného kultúrneho dedičstva Slovenska. Zápis potvrdzuje jeho mimoriadnu hodnotu pre kultúrnu identitu Slovenska a význam ochrany tejto tradície pre budúce generácie. TASR o tom v pondelok informovala hovorkyňa primátora Banskej Bystrice Zdenka Marhefková.
„Tradičnému plaveniu dreva vo vodnom žľabe Rakytovo sa dostalo významného uznania. Je výsledkom dlhoročnej snahy pracovníkov Mestských lesov Banská Bystrica, ktorí sa o túto jedinečnú technickú pamiatku starajú a neustále ju zveľaďujú. Každoročné otváranie drevorubačskej sezóny spojené s plavením dreva potvrdzuje záujem širokej verejnosti o túto výnimočnú tradíciu. Vodný žľab Rakytovo je dnes jedinečným príkladom spojenia ochrany prírody, zachovávania tradičných zručností a vzdelávacej funkcie lesov,“ reagoval banskobystrický primátor Ján Nosko.
Vodný žľab bol postavený v 19. storočí. V roku 2001 ho vyhlásili za národnú kultúrnu pamiatku a v roku 2006 sa realizovala jeho veľká rekonštrukcia. Žľab sa po obnove stal funkčný po celej dĺžke 2450 metrov, vďaka čomu je v súčasnosti raritou nielen v slovenskom, ale i v celosvetovom meradle. Obľúbené miesto navštívi každoročne mnoho turistov. Patrí medzi jeden z hlavných symbolov banskobystrických lesov.
„Je to pre nás uznanie za dlhoročnú starostlivosť a zveľaďovanie lesného majetku. Naďalej budeme pokračovať aj vo vzdelávacích aktivitách a organizovaní exkurzií z oblasti lesnej pedagogiky pre školákov i škôlkarov v okolí vodného žľabu i praktických cvičeniach pre študentov Lesníckej fakulty Technickej univerzity vo Zvolene,“ doplnil konateľ spoločnosti Mestské lesy Banská Bystrica Jozef Jankov.
Ako dodal, v minulosti sa pri doprave dreva z miesta ťažby na miesto spracovania využívala hlavne gravitačná sila a ťažné zvieratá. Unášaciu silu vody, ktorá patrí k najstarším spôsobom dopravy, časom nahradili železnice a automobily. Najznámejším tradičným typom vodnej dopravy dreva bolo pltenie. Drevo sa plavilo prevažne dolinami s malými vodnými tokmi, ktoré samé osebe neboli splavné. Bolo však možné umiestniť v nich vodný žľab a napĺňať ho vodou z miestneho toku. Tak vznikla plavebná dráha umožňujúca prepravu dreva kratších rozmerov.
„Tradičnému plaveniu dreva vo vodnom žľabe Rakytovo sa dostalo významného uznania. Je výsledkom dlhoročnej snahy pracovníkov Mestských lesov Banská Bystrica, ktorí sa o túto jedinečnú technickú pamiatku starajú a neustále ju zveľaďujú. Každoročné otváranie drevorubačskej sezóny spojené s plavením dreva potvrdzuje záujem širokej verejnosti o túto výnimočnú tradíciu. Vodný žľab Rakytovo je dnes jedinečným príkladom spojenia ochrany prírody, zachovávania tradičných zručností a vzdelávacej funkcie lesov,“ reagoval banskobystrický primátor Ján Nosko.
Vodný žľab bol postavený v 19. storočí. V roku 2001 ho vyhlásili za národnú kultúrnu pamiatku a v roku 2006 sa realizovala jeho veľká rekonštrukcia. Žľab sa po obnove stal funkčný po celej dĺžke 2450 metrov, vďaka čomu je v súčasnosti raritou nielen v slovenskom, ale i v celosvetovom meradle. Obľúbené miesto navštívi každoročne mnoho turistov. Patrí medzi jeden z hlavných symbolov banskobystrických lesov.
„Je to pre nás uznanie za dlhoročnú starostlivosť a zveľaďovanie lesného majetku. Naďalej budeme pokračovať aj vo vzdelávacích aktivitách a organizovaní exkurzií z oblasti lesnej pedagogiky pre školákov i škôlkarov v okolí vodného žľabu i praktických cvičeniach pre študentov Lesníckej fakulty Technickej univerzity vo Zvolene,“ doplnil konateľ spoločnosti Mestské lesy Banská Bystrica Jozef Jankov.
Ako dodal, v minulosti sa pri doprave dreva z miesta ťažby na miesto spracovania využívala hlavne gravitačná sila a ťažné zvieratá. Unášaciu silu vody, ktorá patrí k najstarším spôsobom dopravy, časom nahradili železnice a automobily. Najznámejším tradičným typom vodnej dopravy dreva bolo pltenie. Drevo sa plavilo prevažne dolinami s malými vodnými tokmi, ktoré samé osebe neboli splavné. Bolo však možné umiestniť v nich vodný žľab a napĺňať ho vodou z miestneho toku. Tak vznikla plavebná dráha umožňujúca prepravu dreva kratších rozmerov.
