< sekcia Regióny

Miesta Rákociho slávy lákajú na návštevu i poznávanie histórie

Návštevníci na hrade, ilustračné foto. Foto: TASR/T.Doboš

Hrady, zámky a múzeá na území Ukrajiny, Slovenska a Maďarska prepojila nevšedná poznávacia trasa.

Košice 25. apríla (TASR) - Hrady, zámky a múzeá na území Ukrajiny, Slovenska a Maďarska prepojila nevšedná poznávacia trasa. Nesie meno po významnom sedmohradskom kniežati Františkovi II. Rákocim, ktorý bol vodcom posledného a najväčšieho protihabsburského povstania. Otvorený boj proti Viedni viedol v rokoch 1703 až 1711.

Rákoci, známy tiež ako knieža Svätej ríše rímskej, zapojil do posledného z radu protihabsburských odbojov ľudí z rôznych kútov krajiny a zo všetkých spoločenských vrstiev. Pridal sa k nemu aj neskorší zbojník Juraj Jánošík. Po úspešných ťaženiach ovládol Rákoci na niekoľko rokov Sedmohradsko a celé územie dnešného Slovenska. V bitke pri Trenčíne v roku 1708 však utrpel zdrvujúcu porážku od cisárskych vojsk, čo neskôr viedlo k potlačeniu povstania.

So životom urodzeného šľachtica je spätých viacero pamiatok na územiach Ukrajiny, Maďarska a Slovenska. Neobyčajný poznávací výlet po stopách Rákociho slávy možno začať napríklad v meste Košice. V areáli tunajšej Katovej bašty stojí kópia domu z tureckého Rodošta, kde prežilo knieža posledné roky svojho života ako exulant. Rákociho pamätný dom prešiel nedávno rozsiahlou renováciou. Financovalo ju Východoslovenské múzeum z prostriedkov cezhraničného projektu, do ktorého sa zapojilo s viacerými partnermi z Ukrajiny a Maďarska.

Vynovená košická expozícia prezentuje množstvo obrazov, dobových zbraní, artefaktov zo života kniežaťa, ale aj predmetov, ktoré sám zhotovil. "Múzeum ponúka pohľad na Rákociho ako významnú postavu uhorských dejín, no predstavuje ho zároveň aj ako manuálne zručného človeka. V posledných rokoch svojho exilu sa totiž venoval tesárčine a tokárskemu remeslu," približuje Slavomír Szabó, autor bedekru o Rákociho pamiatkach na Slovensku.

Košice mali v časoch posledného stavovského povstania pre knieža a jemu oddaných vojakov - kurucov, strategický význam. Stála tu jedna z najväčších delolejární v krajine, mlyny na pušný prach a dielne na výrobu rôzneho vojenského materiálu. Rákoci na Košice údajne v exile spomínal ako na "posledné verné mesto". Metropola východného Slovenska je aj miestom jeho posledného odpočinku. Pozostatky šľachtica, jeho matky Heleny Zrínskej a Rákociho druhov sú od roku 1906 uložené v krypte Dómu sv. Alžbety, kde boli prevezené z územia dnešného Turecka.

Obec Borša môže byť po Košiciach ďalšou zastávkou pri putovaní za Rákocim. Práve v tamojšom kaštieli sa v roku 1676 narodil. Vnútorné expozície približujú osobnosť šľachtica, jeho slávny rod ako aj históriu uvedenej pamiatky. Areál prišiel nedávno počas požiaru o mohutnú vŕbu. Povráva sa, že ju pred vyše 300 rokmi zasadil ako malé dieťa samotný Rákoci. Miestom spomienok na knieža je aj neďaleký Sarospatak, ktorý môže byť ďalšou zastávkou po Borši. Dominantou maďarského mestečka je miestny hrad, v ktorom sa nachádza múzeum rodu Rákociovcov. "V areáli pribudla nedávno kovolejárska dielňa, prezentujúca, ako sa v minulosti vyrábali delá - najťažšia bojová technika kuruckých vojsk," pripomína Szabó.

V mestečku Činadijevo stojí nížinný hrad, ktorý vlastnili Rákociho predkovia v 17. storočí. To sme už ale na Zakarpatskej Ukrajine, kam nás takisto zavedie putovanie po stopách kniežaťa. Stredoveká stavba už stratila svoj pôvodný lesk, no zaujímavá je systémom tajných chodieb, múzeom a čulým kultúrnym životom. Kastelán Oleg Šiškin približuje turistom miestne dejiny, ale aj príbeh lásky, ktorý prežila za múrmi hradu Helena Zrínska s kniežaťom Imrichom Tökölim, neskorším otčimom Františka II. Rákociho. Aj on pozdvihol zbraň proti cisárskemu dvoru vo Viedni. Na čele povstania bojujúceho proti obmedzovaniu stavovských privilégií, násilnej protireformácii či presadzovaniu habsburského absolutizmu, stál v rokoch 1678 až 1687.

S menom H. Zrínskej sa spája aj ďalšie hradné sídlo z neďalekého Mukačeva. Tri roky ho hrdinsky bránila pred cisárskymi vojskami. Ako jediná žena v dejinách získala listinu adname, ktorú jej udelil turecký sultán za jej odvahu, hrdinstvo a česť. Mukačevský hrad známy aj pod označením Palanok patrí k najznámejším a najzachovalejším pamiatkam Zakarpatia. Spomína sa už v dokumentoch z 11. storočia. Jeho priestory a vnútorné expozície prešli nedávno rekonštrukciou, ktorú financoval rovnaký cezhraničný projekt ako košické "Rodošto". Mukačevské sídlo nadobudlo svoju súčasnú podobu práve za vlády Rákociovcov. Má tri nádvoria, z ktorých každé bolo schopné sa samostatne brániť obliehaniu. Cisárskym vojskám sa ho podarilo dobyť v roku 1688 údajne až po tom, čo H. Zrínsku zradil jej vlastný tajomník. Svedkom hrdinstva vtedajšej obrankyne hradu bol aj jej malý syn František II. Rákoci.

Okrem uvedených základných pilierov tematickej cesty Miesta Rákociho slávy sa vo všetkých troch krajinách nachádzajú aj ďalšie pamiatky historickej éry kurucov. „Na Slovensku je to napríklad hrad a kaplnka sv. Kunhuty vo Veľkom Šariši, hrad a kostol sv. Žofie v Zborove či Rákociho palác v Prešove,“ približuje Szabó.

Vráťme sa ešte na Ukrajinu. Počas niekoľkodňového výletu mapujúceho Miesta Rákociho slávy, si mnohí turisti nenechajú ujsť návštevu Užhorodu pri hraniciach so Slovenskom. Ukrajinské mesto láka na nákupy, obľúbené je ale aj pre tamojšie sakrálne pamiatky, múzeá či miestnu kuchyňu. Tatársky biftek, karpatské kukuričné 'fondue' či Rákociho léveš - kyslá polievka, pripravovaná údajne podľa svadobného menu kniežaťa, sú špecialitami jednej z tamojších reštaurácií. Známa je vďaka svojej kuchyni, no i zábavnému areálu plnému recesie a všakovakých bizarností. "Je to reštaurácia, kde sa dá okrem iného aj najesť," hovorí s úsmevom o prevádzke 'Deci u notára' jej majiteľ Pavol Čučka. Posledným prírastkom reštaurácie je Rákociho jedálenská sála.