Olympijské hry 2026
Všetky správy o ZOH
Vyplýva to z výsledkov opakovaného monitoringu, ktorý úrad vykonal na základných školách.
Autor TASR
,aktualizované Prešov 18. februára (TASR) - Situácia na školách s deťmi z marginalizovaných rómskych komunít v Prešovskom a Košickom kraji sa nezlepšila. Skonštatovali to zástupcovia Úradu komisára pre deti na stredajšej tlačovej konferencii v Prešove. Vyplýva to z výsledkov opakovaného monitoringu, ktorý úrad vykonal na základných školách, kde pred rokom vykonali veľký monitoring a zistili závažné nedostatky.
„Monitoring ukázal, že situácia sa nezlepšuje, naopak sa zhoršuje. Zhoršuje sa hlavne školská dochádzka, agresivita detí stúpa, celkovo vyučovací proces sa veľmi komplikuje. Minule jedna učiteľka hovorila, že keď 20 minút z hodiny učí, tak je celkom spokojná. Riešia sa tam úplne iné veci, a tým pádom to vzdelávanie sa nemôže realizovať tak, ako by sa malo,“ uviedol komisár pre deti Jozef Mikloško.
Podľa neho ide o komplexný problém a je potrebné ho riešiť z hľadiska spolupráce s rodinami, definíciou segregácie a nastavením toho, čo môže v teréne fungovať.
„Napríklad boli prijaté opatrenia z hľadiska dochádzky, ospravedlnenia rodičov. Na druhej strane sa ukazuje, že treba pritvrdiť aj v tomto smere. Voláme po otvorenej diskusii, že akonáhle škola má viac ako 80 percent detí z marginalizovaných rómskych komunít, treba jej dať určité špecifické postavenie, ktoré by jej umožňovalo individuálne plánovanie a špecifické práce, ktoré zodpovedajú deťom a pomôžu výchovno-vzdelávaciemu procesu,“ vysvetlil Mikloško.
Napríklad, počet vymeškaných hodín v školskom roku na jedného žiaka v ôsmich monitorovaných školách bol roku 2023/2024 v priemere 196,39 hodiny a v roku 2024/2025 v priemere 199,74 hodiny.
Odborná poradkyňa komisára pre deti Svetlana Pavlovičová poukázala na zvýšený počet zhoršených známok zo správania. „Možno je na mieste otvoriť otázku zodpovednosti, povinnosti a zásluhovosti, a to nás všetkých. Začať od jednotlivcov, rodičov, pedagógov, riaditeľov škôl a postupovať na ďalšie inštitúcie. Máme školy, kde napríklad z počtu 750 žiakov až 138 žiakov má zníženú známku zo správania na stupeň 4. Stále mi absentuje práca s rodinou a miera zodpovednosti rodičov,“ zdôraznila Pavlovičová.
Ako povedal predseda Prorómskej školskej iniciatívy - Prši Miroslav Zelina, ktorý je zároveň riaditeľom Základnej školy s materskou školou v Lomničke, na prvom stupni je záškoláctvo detí problém rodičov, keďže dieťa nepripravia a nepošlú do školy.
„Na druhom stupni to už je, samozrejme záškoláctvo zo strany žiakov. Oni sa aj vyberú do školy z domu, ale do školy neprídu. Rodina zlyháva na celej, širokej úrovni. Ja si myslím, že ak nezačneme pracovať nejakým spôsobom s rodinou, tak výsledky, žiaľ, nedosiahneme také, aké potrebujeme,“ uviedol Zelina s tým, že záškoláctvo sa týka približne 35 až 40 percent žiakov ich školy.
Navrhujú preto, aby rodič pre záškoláctvo dieťaťa nešiel do väzenia, ale aby rovnaký počet hodín odpracoval formou verejnoprospešných prác. Rodičov by prijal aj pre potreby školy,
„Monitoring ukázal, že situácia sa nezlepšuje, naopak sa zhoršuje. Zhoršuje sa hlavne školská dochádzka, agresivita detí stúpa, celkovo vyučovací proces sa veľmi komplikuje. Minule jedna učiteľka hovorila, že keď 20 minút z hodiny učí, tak je celkom spokojná. Riešia sa tam úplne iné veci, a tým pádom to vzdelávanie sa nemôže realizovať tak, ako by sa malo,“ uviedol komisár pre deti Jozef Mikloško.
Podľa neho ide o komplexný problém a je potrebné ho riešiť z hľadiska spolupráce s rodinami, definíciou segregácie a nastavením toho, čo môže v teréne fungovať.
„Napríklad boli prijaté opatrenia z hľadiska dochádzky, ospravedlnenia rodičov. Na druhej strane sa ukazuje, že treba pritvrdiť aj v tomto smere. Voláme po otvorenej diskusii, že akonáhle škola má viac ako 80 percent detí z marginalizovaných rómskych komunít, treba jej dať určité špecifické postavenie, ktoré by jej umožňovalo individuálne plánovanie a špecifické práce, ktoré zodpovedajú deťom a pomôžu výchovno-vzdelávaciemu procesu,“ vysvetlil Mikloško.
Napríklad, počet vymeškaných hodín v školskom roku na jedného žiaka v ôsmich monitorovaných školách bol roku 2023/2024 v priemere 196,39 hodiny a v roku 2024/2025 v priemere 199,74 hodiny.
Odborná poradkyňa komisára pre deti Svetlana Pavlovičová poukázala na zvýšený počet zhoršených známok zo správania. „Možno je na mieste otvoriť otázku zodpovednosti, povinnosti a zásluhovosti, a to nás všetkých. Začať od jednotlivcov, rodičov, pedagógov, riaditeľov škôl a postupovať na ďalšie inštitúcie. Máme školy, kde napríklad z počtu 750 žiakov až 138 žiakov má zníženú známku zo správania na stupeň 4. Stále mi absentuje práca s rodinou a miera zodpovednosti rodičov,“ zdôraznila Pavlovičová.
Ako povedal predseda Prorómskej školskej iniciatívy - Prši Miroslav Zelina, ktorý je zároveň riaditeľom Základnej školy s materskou školou v Lomničke, na prvom stupni je záškoláctvo detí problém rodičov, keďže dieťa nepripravia a nepošlú do školy.
„Na druhom stupni to už je, samozrejme záškoláctvo zo strany žiakov. Oni sa aj vyberú do školy z domu, ale do školy neprídu. Rodina zlyháva na celej, širokej úrovni. Ja si myslím, že ak nezačneme pracovať nejakým spôsobom s rodinou, tak výsledky, žiaľ, nedosiahneme také, aké potrebujeme,“ uviedol Zelina s tým, že záškoláctvo sa týka približne 35 až 40 percent žiakov ich školy.
Navrhujú preto, aby rodič pre záškoláctvo dieťaťa nešiel do väzenia, ale aby rovnaký počet hodín odpracoval formou verejnoprospešných prác. Rodičov by prijal aj pre potreby školy,
