Zdravie
Všetky diskusie TASR TV
Vznik tímu označila doktorka Škripeková za dôležitý signál, že paliatívna starostlivosť si nachádza svoje miesto aj mimo veľkých špecializovaných centier.
Autor TASR
Bánovce nad Bebravou 25. marca (TASR) - Nemocnica v Bánovciach nad Bebravou má ako prvá zo všeobecných nemocníc na Slovensku k dispozícii podporný a paliatívny konziliárny tím. Iniciatíva tam vznikla pod patronátom doktorky Andrey Škripekovej, tvorí ju lekár Jozef Košč a sestra Daniela Haincová. TASR o tom v stredu informovala Jarmila Ševčíková, manažérka komunikácie Agel, pod ktorú bánovské zariadenie patrí.
Vznik tímu označila Škripeková za dôležitý signál, že paliatívna starostlivosť si nachádza svoje miesto aj mimo veľkých špecializovaných centier. „Vznik paliatívneho tímu v tejto nemocnici pre mňa neznamená len ďalší organizačný krok. Je to dôkaz, že kvalitná medicína sa nekončí v momente, keď už nie je možné pacienta vyliečiť,“ zdôraznila Škripeková.
Na Slovensku sa podľa nej síce pripravujú systémové kroky na podporu paliatívnych tímov, no o to cennejšie je, keď takáto iniciatíva vzniká prirodzene. „Tento tím nevznikol preto, že to vyžaduje projekt. Vznikol preto, že existuje vnútorná potreba, zo skúseností s pacientmi, záujmu lekárov a podpory vedenia nemocnice,“ vysvetlila.
Nemocnice so zameraním na následnú a dlhodobú starostlivosť sú podľa Škripekovej prirodzeným prostredím pre rozvoj paliatívnej medicíny, keďže sa tam zdravotníci stretávajú s pacientmi vo vyššom veku, pokročilými ochoreniami, krehkosťou a často aj s limitovanými možnosťami ďalšej liečby. „Paliatívny prístup má v takomto prostredí zásadný význam, pretože pomáha lepšie nastavovať liečebné ciele, znižovať utrpenie pacientov a zároveň umožňuje efektívnejšie využívanie zdravotníckych kapacít,“ priblížila.
Lekárka zároveň podotkla, že paliatívny tím neznamená rezignáciu, ale vyššiu mieru profesionality. „Umožňuje rozhodovať sa vedome, s ohľadom na prognózu, želania pacienta a reálne možnosti medicíny. Znamená viac komunikácie, viac spolupráce a viac podpory pre pacientov aj ich rodiny,“ dodala.
Podporný a paliatívny konziliárny tím funguje formou konzílií naprieč oddeleniami, čo znamená, že vstupuje do starostlivosti o pacienta priamo na lôžku a spolupracuje s ošetrujúcim tímom aj rodinou.
Vznik tímu označila Škripeková za dôležitý signál, že paliatívna starostlivosť si nachádza svoje miesto aj mimo veľkých špecializovaných centier. „Vznik paliatívneho tímu v tejto nemocnici pre mňa neznamená len ďalší organizačný krok. Je to dôkaz, že kvalitná medicína sa nekončí v momente, keď už nie je možné pacienta vyliečiť,“ zdôraznila Škripeková.
Na Slovensku sa podľa nej síce pripravujú systémové kroky na podporu paliatívnych tímov, no o to cennejšie je, keď takáto iniciatíva vzniká prirodzene. „Tento tím nevznikol preto, že to vyžaduje projekt. Vznikol preto, že existuje vnútorná potreba, zo skúseností s pacientmi, záujmu lekárov a podpory vedenia nemocnice,“ vysvetlila.
Nemocnice so zameraním na následnú a dlhodobú starostlivosť sú podľa Škripekovej prirodzeným prostredím pre rozvoj paliatívnej medicíny, keďže sa tam zdravotníci stretávajú s pacientmi vo vyššom veku, pokročilými ochoreniami, krehkosťou a často aj s limitovanými možnosťami ďalšej liečby. „Paliatívny prístup má v takomto prostredí zásadný význam, pretože pomáha lepšie nastavovať liečebné ciele, znižovať utrpenie pacientov a zároveň umožňuje efektívnejšie využívanie zdravotníckych kapacít,“ priblížila.
Lekárka zároveň podotkla, že paliatívny tím neznamená rezignáciu, ale vyššiu mieru profesionality. „Umožňuje rozhodovať sa vedome, s ohľadom na prognózu, želania pacienta a reálne možnosti medicíny. Znamená viac komunikácie, viac spolupráce a viac podpory pre pacientov aj ich rodiny,“ dodala.
Podporný a paliatívny konziliárny tím funguje formou konzílií naprieč oddeleniami, čo znamená, že vstupuje do starostlivosti o pacienta priamo na lôžku a spolupracuje s ošetrujúcim tímom aj rodinou.
