< sekcia Regióny

V. BENKOVÁ: Napriek trendu európskosti nemožno zabúdať na rodný jazyk

Na archívnej snímke slovenská poetka žijúca v Srbsku Viera Benková. Foto: TASR - Jakub Kotian

Poetka so slovenskými koreňmi žije v Srbsku v Báčskom Petrovci, kde podľa nej nedochádza k potláčaniu národov. Tvrdí, Slováci sa naučili epickosti, oni zase prevzali trošku slovenskej lyrickosti.

Trenčianske Teplice 23. septembra (TASR) – Ani napriek trendu byť veľmi európsky, nemôžu jednotlivé národy zabúdať na svoj jazyk. Európsky zameraný človek, ktorý je humánny a kultúrny, si musí svoju rodnú reč chrániť. Počas Kongresu slovenských spisovateľov v Trenčianskych Tepliciach (22.–23.9.) to pre TASR povedala poetka so slovenskými koreňmi Viera Benková.

"Ak si nebudeme svoj jazyk chrániť, tá rieka nás možno do európskeho prúdu dovedie, ale čo a kto budeme potom? Predstavte si, že my, Slováci, žijeme už 270 rokov na Dolnej zemi. Sú národy, ktoré chcú potláčať iné národy. V Srbsku v Báčskom Petrovci, kde žijem, to tak nie je. Práve naopak, my sme sa od nich naučili viacej tej epickosti, oni zase od nás prevzali trošku tej slovenskej lyrickosti," doplnila poetka píšuca v slovenskom i srbskom jazyku.

Ako dodala, asi 20.000 až 30.000 Slovákov prišlo do Vojvodiny a iných častí Srbska zo severných stolíc vtedajšieho Uhorska po tom, ako po vyhnaní Turkov zostala krásna bohatá zem, ktorú bolo treba zušľachtiť. Nikdy nezabudli na rodnú reč, uchovávajú si ju z generácie na generáciu a pomáhajú k tomu aj slovenská literárna tvorba či slovenské gymnázium v Báčskom Petrovci, ktoré tam Slováci založili v roku 1919.

"Vojna a politické nezhody spôsobili to, že teraz sa srbskí Slováci vracajú na Slovensko. Odchádzajú za vyšším zárobkom, neraz robia i podradnejšie práce, ale zarobia viac, ako tých 200 eur v Srbsku. Slovák zase odchádza do Írska, aby ešte viac zarobil. Celá Európa je v pohybe. My vám splácame dlh tak, že vám posielame našich synov na univerzity, oni na Slovensku skončia školy a potom sa zamestnajú," doplnila srbská poetka.

Najmä v posledných rokoch je podľa nej badateľná podpora slovenských literátov v Srbsku. "Predtým nás tľapkali po pleci, hovorili nám krajania, krajania, ale to nebolo to pravé. Žiadna kultúra si nemôže dovoliť to, aby sa zriekala krajanov, ktorí sú v zahraničí. Úrad pre zahraničných Slovákov pri ministerstve zahraničných vecí grantovo podporuje literárnu a vydavateľskú činnosť aj naše časopisy. Rovnako Matica slovenská v Srbsku cez matičné fondy podporuje vydavateľskú činnosť," zdôraznila Benková.

Organizátormi Kongresu slovenských spisovateľov sú Spolok slovenských spisovateľov, SC PEN, Klub nezávislých spisovateľov, Klub literatúry faktu a ďalšie inštitúcie. Na dvojdňovom kongrese sa hovorí pri okrúhlych stoloch o národných literatúrach a spisovateľoch v európskom kontexte, o slovenských literárnych, umeleckých a kultúrno-spoločenských časopisoch.

Súčasťou kongresu sú bloky referátov na tému Spisovateľ a publicista v súčasnosti, čitateľ a literatúra. Odzneli a odznejú aj prednášky Spisovatelia verzus totalita, Malé národy vo veľkej literatúre, Nové výzvy v čase rozvratu tradičných európskych hodnôt, Limity slobody slova dnes, Postavenie slovenských spisovateľov v zahraničí a mnohé iné. Dvojdňový program ukončí záverečná diskusia a prijatie spoločného vyhlásenia.