Komunálne voľby 2026
Všetky správy
Témou diskusie bolo aj to, podľa čoho si agentúry vyberajú mestá pre kongresy a firemné podujatia a ako môžu destinačné organizácie pomôcť mestám dostať sa do užšieho výberu.
Autor TASR
Bratislava 10. novembra (TASR) - V Bratislave sa v utorok diskutovalo o tom, čo prináša cestovný ruch mestám a Slovensku a ako využiť dáta pri rozhodovaní o jeho podpore. Odborná konferencia Visitor Economy Forum spojila zástupcov hlavného mesta Bratislava, Ministerstva cestovného ruchu a športu SR, destinačných organizácií, súkromnej sféry a akademickej obce. TASR o tom informovali z Bratislavskej organizácie cestovného ruchu - Visit Bratislava.
„Ekonomický prínos cestovného ruchu vieme vyčísliť. Jeho dosah je však širší. Keď návštevník zaplatí za nocľah alebo večeru, jeho výdavok sa premietne aj do objednávok u dodávateľov a zamestnanosti,“ skonštatovala organizácia.
Podľa analýzy Inštitútu dopravnej politiky dosahuje multiplikátor produkcie v cestovnom ruchu na Slovensku hodnotu 1,6. Na jedno euro produkcie v cestovnom ruchu tak pripadá približne ďalších 60 centov produkcie v nadväzujúcich odvetviach. Na miestnej úrovni tento dosah skúmajú Technická univerzita v Košiciach a Visit Košice. V teréne zisťujú, koľko návštevníci míňajú a za aké služby. Pri výpočte vychádzajú z metodiky, ktorú využíva aj Útvar hodnoty za peniaze. Rovnaký postup môžu využiť aj iné mestá a regióny, ak majú k dispozícii údaje o výdavkoch svojich návštevníkov. Dá im to lepší obraz o tom, v ktorých odvetviach návštevnosť vytvára dopyt.
Z návštevnosti získava aj samotné mesto, keďže priamym príjmom samosprávy je daň za ubytovanie. Bratislava na nej vlani vybrala 8,5 milióna eur, výnos za rok 2026 môže dosiahnuť približne deväť miliónov eur. Najvyšší mesačný predpis tejto dane evidovalo hlavné mesto v septembri.
Na konferencii sa diskutovalo aj o tom, aká časť výdavkov na podporu cestovného ruchu smeruje na propagáciu Slovenska v zahraničí a ako ju posilniť. Podľa výročných správ za rok 2025 investovala Bratislava do destinačného marketingu 2,4 milióna eur. Pre porovnanie, Ľubľana investovala 5,6 milióna eur a Záhreb 15,4 milióna eur.
„Vieme vyčísliť, čo cestovný ruch prináša mestám aj štátu. V období, keď krajina hľadá nové zdroje ekonomického rastu, slúži rozvoj príjazdového cestovného ruchu ako instantné proexportné opatrenie. Zahraniční návštevníci využívajúci naše služby prinášajú tržby, ktoré tvoria pridanú hodnotu v lokálnej ekonomike,“ podotkla Nina Erneker, výkonná riaditeľka a predsedníčka predstavenstva Visit Bratislava.
Úlohou je preto podľa nej podpora rastu zahraničnej návštevnosti. Pri výbere Londýna, Berlína a Ríma pre zahraničnú kampaň sa organizácia oprela o údaje bratislavského letiska. Tie ukazujú, ktoré linky využívajú najmä cestujúci zo Slovenska a ktoré vo väčšej miere privádzajú návštevníkov zo zahraničia.
Témou diskusie bolo aj to, podľa čoho si agentúry vyberajú mestá pre kongresy a firemné podujatia a ako môžu destinačné organizácie pomôcť mestám dostať sa do užšieho výberu.
Organizácia Visit Bratislava, letiská a ďalšie destinačné organizácie už predložili spoločne pripravené návrhy a schémy na podporu cestovného ruchu. Teraz ich chcú aj v spolupráci s rezortom cestovného ruchu uviesť do praxe.
„Ekonomický prínos cestovného ruchu vieme vyčísliť. Jeho dosah je však širší. Keď návštevník zaplatí za nocľah alebo večeru, jeho výdavok sa premietne aj do objednávok u dodávateľov a zamestnanosti,“ skonštatovala organizácia.
Podľa analýzy Inštitútu dopravnej politiky dosahuje multiplikátor produkcie v cestovnom ruchu na Slovensku hodnotu 1,6. Na jedno euro produkcie v cestovnom ruchu tak pripadá približne ďalších 60 centov produkcie v nadväzujúcich odvetviach. Na miestnej úrovni tento dosah skúmajú Technická univerzita v Košiciach a Visit Košice. V teréne zisťujú, koľko návštevníci míňajú a za aké služby. Pri výpočte vychádzajú z metodiky, ktorú využíva aj Útvar hodnoty za peniaze. Rovnaký postup môžu využiť aj iné mestá a regióny, ak majú k dispozícii údaje o výdavkoch svojich návštevníkov. Dá im to lepší obraz o tom, v ktorých odvetviach návštevnosť vytvára dopyt.
Z návštevnosti získava aj samotné mesto, keďže priamym príjmom samosprávy je daň za ubytovanie. Bratislava na nej vlani vybrala 8,5 milióna eur, výnos za rok 2026 môže dosiahnuť približne deväť miliónov eur. Najvyšší mesačný predpis tejto dane evidovalo hlavné mesto v septembri.
Na konferencii sa diskutovalo aj o tom, aká časť výdavkov na podporu cestovného ruchu smeruje na propagáciu Slovenska v zahraničí a ako ju posilniť. Podľa výročných správ za rok 2025 investovala Bratislava do destinačného marketingu 2,4 milióna eur. Pre porovnanie, Ľubľana investovala 5,6 milióna eur a Záhreb 15,4 milióna eur.
„Vieme vyčísliť, čo cestovný ruch prináša mestám aj štátu. V období, keď krajina hľadá nové zdroje ekonomického rastu, slúži rozvoj príjazdového cestovného ruchu ako instantné proexportné opatrenie. Zahraniční návštevníci využívajúci naše služby prinášajú tržby, ktoré tvoria pridanú hodnotu v lokálnej ekonomike,“ podotkla Nina Erneker, výkonná riaditeľka a predsedníčka predstavenstva Visit Bratislava.
Úlohou je preto podľa nej podpora rastu zahraničnej návštevnosti. Pri výbere Londýna, Berlína a Ríma pre zahraničnú kampaň sa organizácia oprela o údaje bratislavského letiska. Tie ukazujú, ktoré linky využívajú najmä cestujúci zo Slovenska a ktoré vo väčšej miere privádzajú návštevníkov zo zahraničia.
Témou diskusie bolo aj to, podľa čoho si agentúry vyberajú mestá pre kongresy a firemné podujatia a ako môžu destinačné organizácie pomôcť mestám dostať sa do užšieho výberu.
Organizácia Visit Bratislava, letiská a ďalšie destinačné organizácie už predložili spoločne pripravené návrhy a schémy na podporu cestovného ruchu. Teraz ich chcú aj v spolupráci s rezortom cestovného ruchu uviesť do praxe.
