Quantcast
Spravodajský portál Tlačovej agentúry Slovenskej republiky
Piatok 29. marec 2024Meniny má Miroslav
< sekcia Regióny

V Bratislave sa plánujú zamerať aj na kongresového turistu, míňa viac

Pohľad na bratislavské Nový most, na snímke v pozadí je sídlisko Petržalka. Foto: TASR/Oliver Paul

Šéfka mestskej komisie cestovného ruchu Soňa Svoreňová totiž plánuje na budúcotýždňové rokovanie mestského zastupiteľstva predložiť pravidlá podpory kongresových podujatí.

Bratislava 21. mája (TASR) – Bratislava by sa mohla v budúcnosti zamerať aj na tzv. kongresového turistu a viac podporovať, aby sa v meste organizovali kongresové podujatia. Šéfka mestskej komisie cestovného ruchu Soňa Svoreňová totiž plánuje na budúcotýždňové rokovanie mestského zastupiteľstva predložiť pravidlá podpory kongresových podujatí. Tie dnes mesto podľa nej nepodporuje systémovo a prichádza tak o najvýnosnejšie zdroje.

Svoreňová hovorí o podpore MICE turizmu (stretnutia, incentíva, konferencie, výstavy), kde je priemerná dĺžka podujatia štyri dni. "Voľnočasový turizmus je koncentrovaný na jarné a letné mesiace. MICE ho vhodne dopĺňa, keďže sa sústreďuje aj na jeseň, mimo hlavnej sezóny," vysvetľuje poslankyňa. Mesto tak má podľa nej šancu pri účinnej propagácii rozšíriť sezónu aj na február, marec či november, ktoré sú z hľadiska voľnočasového turizmu obdobím prakticky bez turistov. "Bratislava má tiež dobré predpoklady na rozvoj tohto turizmu vzhľadom na polohu v Európe. Takmer z každej európskej destinácie sa sem dá doletieť do dvoch hodín," dodáva Svoreňová.

Poslankyňa tiež podotýka, že MICE podujatia prispievajú k podpore domácich podnikateľov, keďže jeho účastníkmi je solventná klientela. "Priemerná útrata na účastníka kongresu na deň bola vyčíslená na 350 eur. Pri štvordňovom podujatí tak dokáže podujatie s 200 návštevníkmi pridať do ekonomiky mesta 280.000 eur," vyčíslila Svoreňová. Kongresový turizmus tiež podľa nej funguje aj ako propagátor destinácie pre voľnočasový turizmus. Účastníci kongresov prichádzajú do destinácie v rámci plnenia svojich pracovných povinností, no doma môžu motivovať ďalších, aby Bratislavu navštívili vo svojom voľnom čase.

"Podujatia ale treba do daného mesta prilákať. Deje sa tak rôznymi stimulmi, finančnými, ale aj nefinančnými," vysvetľuje Svoreňová. Bratislavská organizácia cestovného ruchu plánuje v tomto roku spracovať štúdiu o stimuloch, ktoré používajú iné mestá a ktoré môžu byť pre Bratislavu vhodné. Poslankyňa zatiaľ navrhuje, aby sa začali uplatňovať aspoň nefinančné stimuly. Podotýka, že prvou a najjednoduchšou formou podpory je vystavenie tzv. listu podpory primátorom. "Mesto tým vyjadruje záujem a podporu organizátorom za to, že sa dané podujatie, ktoré by sa mohlo konať kdekoľvek v Európe, uskutoční v Bratislave," priblížila. Vyjadriť túto podporu by malo byť podľa nej automatické v prípade akéhokoľvek väčšieho vedeckého, spoločenského alebo kultúrneho podujatia.

Svoreňová tiež hovorí o osobnom poďakovaní, prevzatí záštity nad podujatím, slávnostnom otváracom príhovore či prijatí organizačného výboru u hlavy mesta. "Finančne nenáročnou, ale veľmi účinnou formou, je aj morálne ocenenie iniciátorov kongresov a konferencií, predovšetkým z radov vedcov," podotýka poslankyňa s tým, že Bratislavská organizácia cestovného ruchu sa v rámci podpory kongresového turizmu snaží rozvinúť Ambasador program, ktorý je určený práve takýmto ľuďom. "V medzinárodných výboroch totiž môžu aktívne presadzovať Bratislavu," podotýka.