Quantcast
Spravodajský portál Tlačovej agentúry Slovenskej republiky
Pondelok 29. apríl 2024Meniny má Lea
< sekcia Regióny

V Bratislave sa začala výstavba TIOP Vrakuňa, bude prvým terminálom

Na snímke sprava štátny tajomník ministerstva dopravy a výstavby SR Jaroslav Kmeť, generálny riaditeľ Železníc Slovenskej republiky (ŽSR) Radoslav Štefánek, podpredsedníčka Bratislavského samosprávneho kraja (BSK) Alžbeta Ožvaldová, starosta mestskej časti Bratislava-Vrakuňa Martin Kuruc, generálny riaditeľ spoločnosti TSS GRADE Dušan Chovanec počas tlačovej konferencie k začiatku výstavby terminálu integrovanej osobnej prepravy (TIOP) Vrakuňa 24. októbra 2023 v Bratislave. Foto: TASR Pavol Zachar

V rámci projektu je najprv potrebné spevniť a upraviť terén. S tým súvisí aj koľajová výluka, ktorá potrvá 45 dní, teda do 6. decembra.

Bratislava 24. októbra (TASR) - V Bratislave sa začalo s výstavbou terminálu integrovanej osobnej dopravy (TIOP) Vrakuňa za 3,9 milióna eur. Nachádzať sa bude blízko súčasného obratiska autobusov a trolejbusov na Dolných honoch. Jeho výstavba by mala trvať do mája 2024. Do užívania by ho mali dať následne v júli. TIOP Vrakuňa na železničnej trati Bratislava - Komárno je prvým zo siedmich plánovaných terminálov, ktoré majú byť vybudované na území Bratislavy.

"S výstavbou sa začalo včera. Najbližších niekoľko mesiacov bude na realizáciu, potom na kolaudáciu. Ak pôjde všetko podľa plánov, stavbu by sme mali odovzdať do užívania koncom júla 2024," uviedol v utorok pre médiá generálny riaditeľ ŽSR Radoslav Štefánek.

V rámci projektu je najprv potrebné spevniť a upraviť terén. S tým súvisí aj koľajová výluka, ktorá potrvá 45 dní, teda do 6. decembra. Následne sa pristúpi k samotnej výstavbe terminálu, počas ktorej vlaky premávať budú. Výstavba si vyžiada aj stavebnú úpravu Dvojkrížnej ulice.

Na snímke stavebné práce v rámci výstavby terminálu integrovanej osobnej prepravy (TIOP) Vrakuňa 24. októbra 2023 v Bratislave.
Foto: TASR Pavol Zachar


S výstavbou terminálu sa malo podľa pôvodných plánov začať skôr. "Projekt mešká osem mesiacov. Dôvody sú väčšinou opakujúce sa, vysporiadanie pozemkov a povoľovací proces, čo vzájomne súvisí," poznamenal Štefánek.

Do budúcnosti sa zároveň uvažuje aj o zdvojkoľajnení. "Ako správca infraštruktúry si uvedomujeme potreby, ktoré má verejnosť," podotkol šéf ŽSR s tým, že si uvedomujú aj atraktivitu predmetnej trate z Komárna do Bratislavy. Vo vzťahu k dopytu cestujúcej verejnosti je kapacita podľa neho nedostatočná. Ambíciou je tiež elektrifikácia.

Na význam nového terminálu poukazuje aj štátny tajomník Ministerstva dopravy (MD) SR Jaroslav Kmeť. "Pohonné látky a elektrické autá sú drahšie, riešením je jazda verejnou dopravou. Hoci trolejbusy aj autobusy môžu zostať v zápchach, prečo nevyužiť koľaje a prímestskú dopravu, ako je to v zahraničí," skonštatoval Kmeť s tým, že práve prepájanie jednotlivých druhov dopravy, železničnej a MHD, má zmysel. K dispozícii by mali byť aj stojany na bicykle.

Vytváranie nadväzností a komfortných prestupov medzi rôznymi typmi dopravy je podľa Dopravného podniku Bratislava (DPB) pre rozvoj udržateľnej MHD kľúčové. "Tento terminál v budúcnosti uľahčí cestovanie cestujúcim a verím, že mnohých po dokončení motivuje nechať auto doma," povedal podpredseda predstavenstva DPB Milan Donoval s tým, že čoskoro by mali byť zároveň na trolejbusovej linke 71 nasadené 24-metrové megatrolejbusy.

Výstavbu nového terminálu pozitívne vníma aj starosta Vrakune Martin Kuruc, ktorý ako jednu z prvých vecí ako šéf samosprávy podpísal územné rozhodnutie pre TIOP Vrakuňa. "Trvalo to deväť rokov, ale som rád, že sme došli až do tohto cieľa a naozaj sa to začalo stavať," poznamenal Kuruc s tým, že ľudia si uvedomujú budúcnosť koľajovej dopravy. Poukazuje na doterajšie využívanie dočasnej železničnej zastávky, ktorú vybudovali pred niekoľkými rokmi, kým nebude vybudovaný prestupný terminál.

TIOP Vrakuňa je prvým terminálom, ktorý ŽSR realizujú v Bratislave. Priniesť by mali zahustenie siete železničných zastávok, ktoré sa tak stanú dostupnejšími pre verejnosť. Cieľom je zvýšenie atraktivity železničnej dopravy a vďaka jednoduchému prestupu na mestskú hromadnú dopravu aj zníženie individuálnej prepravy autami.