Quantcast
Spravodajský portál Tlačovej agentúry Slovenskej republiky
Štvrtok 18. apríl 2024Meniny má Valér
< sekcia Regióny

V Bratislave si pripomenuli komunistický prevrat i pád režimu

Ilustračné foto. Foto: TASR/Radovan Stoklasa

Likvidovali sa politickí väzni i nespoľahliví, mnohí končili vo väzniciach, uránových baniach a pracovných táboroch. Vo väzniciach a na popraviskách končili aj tí, ktorí popravovali a väznili.

Bratislava 26. februára (TASR) – V bratislavskom Starom Meste, pri pamätníku na Jakubovom námestí, si v utorok (25. 2.) pripomenuli pád komunizmu. Zástupcovia politických väzňov, Ústavu pamäti národa (ÚPN), mestskej časti a verejnosť vzdali úctu nespravodlivo väzneným, prenasledovaným, odvlečeným do gulagov či zadržiavaným v táboroch nútenej práce. Pietna spomienka sa konala pri príležitosti 72. výročia komunistického prevratu z 25. februára 1948.

"Do roku 1989 sa februárový prevrat z roku 1948 nazýval honosne víťazstvom pracujúceho ľudu. V skutočnosti však toto víťazstvo bolo nešťastným a tragickým výsledkom rozdelenia sfér vplyvu víťaznými mocnosťami po skončení druhej svetovej vojny a pripojením Československa k sovietskemu mocenskému bloku," skonštatoval predseda Svetového združenia bývalých politických väzňov (SZBPV) František Bednár.

Pripomenul, že rasovú nacistickú ideológiu nahradila ideológia tzv. beztriednej spoločnosti, v ktorej mali byť všetci rovní, avšak neboli. Likvidovali sa politickí väzni i nespoľahliví, mnohí končili vo väzniciach, uránových baniach a pracovných táboroch. Vo väzniciach a na popraviskách končili aj tí, ktorí popravovali a väznili.

"Mnohí dnes s nostalgiou spomínajú na bývalý režim, vidiac len industrializáciu Slovenska, dostupnosť bývania či sociálnej a zdravotnej starostlivosti. Zabúdajú však na to, za akú cenu to bolo," poznamenal Bednár s tým, že bývalé Československo sa postupne dostalo na úroveň rozvojových krajín. Pritom v medzivojnovom období patrilo medzi desať priemyselne najvyspelejších krajín sveta, v roku 1966 bolo ekonomicky na úrovni Rakúska.

Po okupácii Československa 21. augusta 1968 zmenil podľa neho režim formu a "drastické" 50. roky v čase normalizácie nahradila miernejšia forma v podobe dlhodobej psychickej represie. November 1989 ponúkol podľa Bednára historickú šancu na vytvorenie lepšej a spravodlivejšej spoločnosti, šancu na neutralitu a nezávislosť.

"Hoci sme zo všetkých postkomunistických štátov mali najnižšiu zadlženosť a najlepšie štartovacie podmienky, túto šancu sme nevyužili a náležite sa nepoučili z odkazu udalostí 25. februára 1948, ktoré neskôr viedli k 23-ročnej okupácii vtedajšieho Československa," zdôraznil s tým, že krajina by nemala zabúdať na svoju históriu.