Olympijské hry 2026
Všetky správy o ZOH
Názov výstavy spájajúcej maľbu, grafiku a sochy je inšpirovaný symbolikou hviezdnych znamení Blížencov a Barana.
Autor TASR
Bratislava 14. februára (TASR) - Galéria SPP v Bratislave otvorila výstavu Inter Geminos et Arietem/Medzi Blížencom a Baranom. Predstavuje tvorbu maliarky a grafičky Miliny Zimkovej a sochára Norberta Kelecsényiho. Výstava „dvoch výrazne rozdielnych tvorivých energií, ktoré spolu žijú, navzájom sa obohacujú a konfrontujú“ potrvá do konca marca. Vstup do galérie je voľný.
Výstavný koncept prepojil diela dvojice umelcov, ktorí sú zároveň životnými partnermi a manželmi. Názov výstavy spájajúcej maľbu, grafiku a sochy je inšpirovaný symbolikou hviezdnych znamení Blížencov a Barana. „Poukazuje na rozdielne umelecké prístupy aj osobnostné nastavenia oboch autorov. Blíženci sú vnímaní ako intelektuálne založení, zvedaví a neustále hľadajúci nové podnety. Baran je, naopak, stelesnením sily, rozhodnosti, impulzívnej vášne a túžby konať. Napätie aj súzvuk týchto princípov sa na výstave stretávajú v jednom harmonickom celku,“ približuje galéria.
Návštevníci výstavy môžu spoznať maľby a grafiky Zimkovej, pracujúce s motívmi mýtov, legiend, snových predstáv a archetypálnych postáv, v ktorých sa prelína reálne s fantastickým. Každé dielo podľa kurátorky výstavy Márie Horváthovej otvára priestor na vlastný výklad. „Umelkyňa vo svojej tvorbe čerpá z európskeho kultúrneho dedičstva ikonických diel výtvarného umenia, ale aj ľudových tradícií,“ hovorí kurátorka s tým, že Zimková sa opakovane vracia k motívom fašiangových sprievodov a maškár Vladimíra Kompánka, zakladajúceho člena Skupiny Mikuláša Galandu. „Práve v týchto súvislostiach sa prejavila autorkina schopnosť prepojiť vlastnú kreativitu a inšpiratívne podnety z ikonických umeleckých diel do novej podoby,“ zdôrazňuje Horváthová.
Kelecsényi sa vo svojej tvorbe venuje ľudskej figúre - najmä jej fragmentom a torzám nesúcim výrazný metaforický odkaz. Pri tvorbe diel využíva najmä kov - železo, bronz, hliník či kortén, ale pracuje aj s plastom, sklom či epoxidom. Súčasťou výstavy je aj monumentálna plastika „Ja“, ktorou si sochár splnil svoj detský sen. „Stvoril svojho hrdinu, muža týčiaceho sa k nebesiam, ktorý akoby sa práve vynoril z masívu kamennej hory. Už nie grécky ideál krásy, atlét s dokonalým telom, ale skôr muž zhrdzavený časom, poznačený životom, čo nesie na svojich pleciach celú ťarchu ľudských počinov,“ uzatvára Horváthová.
Výstavný koncept prepojil diela dvojice umelcov, ktorí sú zároveň životnými partnermi a manželmi. Názov výstavy spájajúcej maľbu, grafiku a sochy je inšpirovaný symbolikou hviezdnych znamení Blížencov a Barana. „Poukazuje na rozdielne umelecké prístupy aj osobnostné nastavenia oboch autorov. Blíženci sú vnímaní ako intelektuálne založení, zvedaví a neustále hľadajúci nové podnety. Baran je, naopak, stelesnením sily, rozhodnosti, impulzívnej vášne a túžby konať. Napätie aj súzvuk týchto princípov sa na výstave stretávajú v jednom harmonickom celku,“ približuje galéria.
Návštevníci výstavy môžu spoznať maľby a grafiky Zimkovej, pracujúce s motívmi mýtov, legiend, snových predstáv a archetypálnych postáv, v ktorých sa prelína reálne s fantastickým. Každé dielo podľa kurátorky výstavy Márie Horváthovej otvára priestor na vlastný výklad. „Umelkyňa vo svojej tvorbe čerpá z európskeho kultúrneho dedičstva ikonických diel výtvarného umenia, ale aj ľudových tradícií,“ hovorí kurátorka s tým, že Zimková sa opakovane vracia k motívom fašiangových sprievodov a maškár Vladimíra Kompánka, zakladajúceho člena Skupiny Mikuláša Galandu. „Práve v týchto súvislostiach sa prejavila autorkina schopnosť prepojiť vlastnú kreativitu a inšpiratívne podnety z ikonických umeleckých diel do novej podoby,“ zdôrazňuje Horváthová.
Kelecsényi sa vo svojej tvorbe venuje ľudskej figúre - najmä jej fragmentom a torzám nesúcim výrazný metaforický odkaz. Pri tvorbe diel využíva najmä kov - železo, bronz, hliník či kortén, ale pracuje aj s plastom, sklom či epoxidom. Súčasťou výstavy je aj monumentálna plastika „Ja“, ktorou si sochár splnil svoj detský sen. „Stvoril svojho hrdinu, muža týčiaceho sa k nebesiam, ktorý akoby sa práve vynoril z masívu kamennej hory. Už nie grécky ideál krásy, atlét s dokonalým telom, ale skôr muž zhrdzavený časom, poznačený životom, čo nesie na svojich pleciach celú ťarchu ľudských počinov,“ uzatvára Horváthová.
