Ak si želáte, aby počítač prečítal text článku, použite prehrávač nižšie.
00:00 / 00:00
Trenčín 12. marca (TASR) - Počas archeologického výskumu v kaplnke kláštora vo Veľkej Skalka pri Trenčíne objavili v dodatočne upravenej krypte ľudské pozostatky. Predbežné odhady hovoria o kostrových pozostatkoch zo 17. storočia, presnejšie datovanie prinesú až antropologické analýzy. Informoval o tom archeológ Trenčianskeho múzea v Trenčíne Juraj Malec.
„Nejaké veľké nálezy som neočakával. My sme hľadali iba pochôdzne úrovne v kaplnke a prepojenie klenby so skalou alebo s múrom. Po pár desiatkach centimetrov sme narazili na kryptu. Postupne sme narazili na kosti a zistili sme, že ide o takmer kompletnú kostru človeka. Takýto nález sme nečakali, lebo priestor v kaplnke je prispôsobený skale. Krypta bola v jedinom mieste medzi skalou a múrom,“ priblížil Malec.
Na snímke socha sv. Beňadika v jaskyni kláštora na Veľkej Skalke pri Trenčíne vo štvrtok 12. marca 2026.Foto: TASR - Milan Podmaník
Podľa umiestnenia hrobu priamo v kaplnke v bezprostrednej blízkosti oltára ide pravdepodobne o pozostatky významnej osobnosti spojenej s kláštorným životom - predstaveného kláštora, člena duchovného rádu či inú dôležitú osobu, ktorá mala výnimočné spoločenské alebo duchovné postavenie.
Ako dodal, v kláštore Veľká Skalka sa už našlo niekoľko výnimočných nálezov, ako napríklad vykurovanie podlahy, nález pozostatkov človeka je však prvým. Kostru po zdokumentovaní vložia naspäť do krypty.
Ako informovala antropologička z Katedry antropológie Prírodovedeckej fakulty Univerzity Komenského v Bratislave Silvia Bodoríková, kostrové pozostatky patrili dospelému mužovi.
Na snímke kostrové nálezy počas archeologického výskumu v kaplnke kláštora vo Veľkej Skalka pri Trenčíne vo štvrtok 12. marca 2026.Foto: TASR - Milan Podmaník
„Na základe dĺžky dlhých kostí bol pomerne robustný, výšku sme vypočítali asi na 180 centimetrov, čo je na tú dobu pomerne veľa. Na kostiach sme zistili stopy po nejakej ťažkej pracovnej činnosti. Odobrali sme nejaké vzorky, ktoré pôjdu na datovanie,“ doplnila antropologička s tým, že muž sa dožil maximálne 40 rokov.
Archeológovi sa podarilo zrekonštruovať takmer kompletnú kostru. Chýbajú len niektoré väčšie kosti ako lebka, lýtková kosť či lopatka a takmer všetky prsty. Archeológ nevylučuje, že chýbajúce kosti mohli neskôr slúžiť ako relikvie.
Pútnické miesto Skalka pri Trenčíne je najstarším známym pútnickým miestom na Slovensku, jeho tradícia siaha až do 11. storočia. Je späté s pustovníkmi sv. Andrejom-Svoradom a sv. Beňadikom, ktorých život opisuje legenda z roku 1604. Na mieste ich pustovníckej jaskyne vzniklo v 12. storočí prvé cirkevné zázemie, ktoré sa v roku 1224 spomína ako jedno z významných duchovných miest Trenčianskej stolice.
