Quantcast
< sekcia Regióny

V Kunešove a Partizánskej Ľupči stoja pamätníky k tragédii pri Magurke

Na archívnej snímke centrum obce Kunešov. Foto: TASR - Jana Vodnáková

Myšlienku vytvorenia pamätníkov pripomínajúcich tragédiu pri Magurke podporilo aj Múzeum SNP v Banskej Bystrici.

Kunešov/Partizánska Ľupča 16. júna (TASR) – V obci Kunešov v okrese Žiar nad Hronom i v osade Magurka, ktorá je časťou Partizánskej Ľupče v okrese Liptovský Mikuláš, pribudli totožné pamätníky odkazujúce na obete tragédie z konca októbra 1944. Pod hrebeňom Nízkych Tatier vtedy zastrelili približne 70 príslušníkov nemeckej menšiny, z toho 63 Kunešovčanov. TASR o tom informoval Anton Vaský z Karpatskonemeckého spolku (KNS) na Slovensku.

Vybudovanie pamätníkov odkazujúcich na tragédiu v osade Magurka inicioval spolok spoločne s obcou Kunešov a jej niekdajšími obyvateľmi žijúcimi v zahraničí. Ich cieľom je zachovať spomienku na tragickú udalosť i pre ďalšie generácie. Slávnostné odhalenie pamätníka pri cintoríne v osade Magurka sa uskutoční v sobotu (18. 6.), pamätník v Kunešove bude odhalený 25. júna pri príležitosti 680. výročia prvej písomnej zmienky o obci.

V osade Magurka bolo koncom októbra 1944 zastrelených približne 70 ľudí, z toho 63 obyvateľov Kunešova. Išlo o príslušníkov nemeckej menšiny, ktorí boli z regiónu Hauerland na strednom Slovensku začiatkom jesene 1944 povolaní s cieľom budovania obranných postavení v údolí Hrona pre potreby Slovenského národného povstania (SNP). Počas posledného októbrového týždňa 1944, keď už dochádzalo k potlačeniu SNP, ich ozbrojené stráže ponechali bez akýchkoľvek pokynov.

Približne 80 mužov, najmä obyvateľov Kunešova, sa rozhodlo vrátiť domov cez Liptov. "Táto skupina sa bezpečne dostala až na liptovskú stranu Nízkych Tatier do blízkosti osady Magurka, kde sa ich cesta tragicky skončila. Padli do rúk nejakej skupiny ozbrojencov, ktorá ich postrieľala," priblížil Vaský.

Myšlienku vytvorenia pamätníkov pripomínajúcich tragédiu pri Magurke podporilo aj Múzeum SNP v Banskej Bystrici, ktoré z dôvodu objektívneho spracovania dejín SNP považuje za dôležité pripomínať si aj negatívne udalosti s ním spojené.

"V komplikovanej situácii ktorá nastala počas vojny, sa neraz civilné obyvateľstvo na jednej či druhej strane aj neprávom dostávalo do pozície perzekvovaných. Dlhá vojna na východnom fronte a vazalský status Slovenska voči Nemecku vyvolávali nenávisť voči všetkému nemeckému nielen v radoch sovietskej armády, ale aj v radoch slovenského obyvateľstva," uviedol pre TASR historik Múzea SNP Juraj Lepiš.

Príležitosť pomstiť sa nemeckému obyvateľstvu sa podľa Lepiša naskytla po vypuknutí SNP. Pripomenul, že prevažne sovietske partizánske skupiny nepodliehali vojenskému veleniu povstaleckej armády a aj preto dochádzalo k excesom namiereným proti nemeckému civilnému obyvateľstvu na Slovensku. "Samozrejme, nemožno generalizovať týmto spôsobom činnosť všetkých partizánskych skupín," poznamenal Lepiš.