Liptovský Mikuláš 24. augusta (TASR) - Námestie žiadostí slovenského národa v Liptovskom Mikuláši bude počas víkendu dejiskom osláv 180. výročia založenia spolku Tatrín. Dvojdňové podujatie v spolupráci s mestskou samosprávou a evanjelickým cirkevným zborom v Liptovskom Mikuláši pripravila Matica slovenská. Podľa jej podpredsedu Mareka Nemca síce program slávnostného podujatia vychádza z tradičnej kultúry, ale má ambíciu osloviť všetky generácie.

V sobotu sú od 14.00 h na programe vystúpenia folklórnych súborov z Oravskej Jasenice, Liptovských Sliačov a Važca. "Návštevníci sa môžu tešiť na absolútneho víťaza televíznej šou Zem spieva z roku 2018 Martina Repáňa s Repáňovskou muzikou alebo na speváčku Veroniku Rabada, ktorá spieva populárnu hudbu inšpirovanú folklórom," priblížil Nemec.

Doplnil, že návštevníci podujatia sa od 16.00 h stanú divákmi prvého zakladajúceho zasadnutia spolku Tatrín, pričom scénku predvedú matiční ochotníci. Chýbať nebude jarmok tradičných remeselných výrobkov, exteriérová výstava či bezplatná prehliadka samotnej expozície Tatrín. Dvojdňový program pokračuje v nedeľu (25. 8.) slávnostnými službami Božími v evanjelickom kostole a hudobno-literárnym pásmom v kostole Zbierka.

Spolok Tatrín bol významným predchodcom Matice slovenskej. Podľa Nemca chcú matičiari a organizátori pripomenúť verejnosti, s akými prekážkami sa museli popasovať všetci významní muži, ktorí stáli pri jeho zrode. "V dobe silnej maďarizácie, keď podľa vládnej politiky existoval iba jeden národ, a to maďarský, sa odvážni muži niekoľkokrát pokúsili o úradné schválenie spolku, ktorý pracoval v prospech Slovákov. Napriek tomu, že Tatrín pôsobil len štyri roky, čo je v histórii pomerne krátko, pre slovenský národ neľahko vyšliapal dôležitú cestu k ďalším národným aktivitám," vysvetlil Nemec.

Tatrín bol prvou slovenskou celonárodnou inštitúciou, vznikol na podnet Ľudovíta Štúra v auguste 1844 v Liptovskom Svätom Mikuláši. Jeho založenie je považované za najvýznamnejší prejav slovenských organizačných snáh v predrevolučných rokoch. Spolok podporoval a zveľaďoval kultúrny život a vzdelanosť na Slovensku, a to najmä vydávaním a distribúciou kníh v slovenskom jazyku a podporou slovenských študentov. Významne prispel aj ku kodifikácii spisovného slovenského jazyka. Svoju činnosť rozvíjal do roku 1848 a o viac ako desať rokov neskôr na ňu nadviazala Matica slovenská.