< sekcia Regióny

V Liptovskej Tepličke varia čir, hustý alebo riedky, vždy zasýti

Na snímke kuchárky z Liptovskej Tepličky Mária Milanová (vľavo) a Valéria Michalčeková pripravujú tradičnú dedinskú polievku - čir v Liptovskej Tepličke 19. decembra 2019. Foto: TASR Oliver Ondráš

Kultúrna referentka obce Katarína Fedorová doplnila, že v obci sa okrem čiru zachovali aj šúľance, ktoré sa varia na šúľkovú nedeľu, ale aj rôzne kysnuté koláče.

Liptovská Teplička 19. decembra (TASR) – Život v obci Liptovská Teplička neďaleko Popradu bol kedysi veľmi tvrdý. Vzhľadom na jej umiestnenie v doline ľudia väčšinou dopestovali len zemiaky a kapustu. Práve zemiaky sú základom tradičného jedla tejto obce, ktorou je polievka či dokonca kaša zvaná čir. V Liptovskej Tepličke varia dodnes čir na viacero spôsobov, môže byť hustý, riedky, s vodou z kyslej kapusty a slaninkou, so sladkým alebo kyslým mliekom či s bryndzou.

Podľa Márie Milanovej sa čir väčšinou jedol na raňajky. „Kedysi sme nejedávali ráno chlieb so šunkou alebo nátierky. Čir sa spravil veľmi rýchlo a hlavne zasýtil,“ zdôvodnila. Ona má najradšej čir s bryndzou alebo s kapustovou vodou. Čir so slaninkou väčšinou jedli chlapi, ktorí ťažko robili v lese, čir s bryndzou alebo mliekom zase mamičky, aby mali dostatok mlieka na kojenie.



„Je to veľmi jednoduchý recept, osolené zemiaky vo vode rozvaríme a pridáme k nim hladkú múku, to je základ. Rozhabarkujeme to na hladkú polievku, keď zhustne, odstavíme, a potom pridávame ďalšie ingrediencie. S vodou z kyslej kapusty a so zapraženou slaninkou je napríklad čir s 'kapusňarkou'. Potom máme ešte hustý čir, ktorý sa podáva s maslom alebo s praženou husou kožkou, môže byť na sladko s cukrom alebo na slano,“ priblížila prípravu Milanová.

Typickým prívlastkom čiru je jednoduchosť, jediné, čím ho dochucujú, je soľ. Chuť mu tiež dodáva voda z kyslej kapusty, slaninka či bryndza. „Všetko, či vodu, zemiaky, múku alebo soľ, dávame takou našou mierkou, že od oka,“ dodala s úsmevom.

Kultúrna referentka obce Katarína Fedorová doplnila, že v obci sa okrem čiru zachovali aj šúľance, ktoré sa varia na šúľkovú nedeľu, ale aj rôzne kysnuté koláče. „Na Vianoce sa ešte stále v niektorých domácnostiach varí hrachová polievka, ktorej súčasťou je len ochutený a uvarený hrach. Ďalšou z takých typických polievok bola šalátová, ktorá sa varila z čerstvých šalátových listov na kyslo a namrvila sa do nej bryndza,“ dodala.

Obyvatelia Liptovskej Tepličky varili zo všetkého, čo sa doma zvýšilo a nikdy nič nevyhodili. Buď zo zvyškov uvarili nové plnohodnotné jedlo, alebo ich dali domácim zvieratám. „Napríklad, keď sa zvýšili zemiaky, tak sa z nich urobilo cesto na šúľance alebo práve čir. Nič nevyšlo navnivoč, nič nekončilo v komposte alebo v odpade, o plytvaní nemohla byť ani reč. Ľudia si niekedy viac vážili potraviny, pretože ich bolo nedostatok a tu sa naozaj dopestovali len tie zemiaky a kapusta. Zároveň bolo viac ľudí v jednej domácnosti ako teraz, takže sa šetrilo so všetkým,“ uzatvára Fedorová.