< sekcia Regióny

V obci Zlatá Baňa dnes vypukla zlatá horúčka

V obci Zlatá Baňa, okres Prešov, vypukla "zlatá horúčka". Desiatky zlatokopov sa tu zišli na 13. ročníku súťaže v ryžovaní zlata. Foto: TASR/Ján Lašák

Tradičnú súťaž v obci s príznačným názvom organizuje obecný úrad v spolupráci so Slovenskou asociáciou zlatokopov (SAZ).

Zlatá Baňa 15. septembra (TASR) – V obci Zlatá Baňa, okres Prešov, vypukla "zlatá horúčka". Desiatky zlatokopov sa tu dnes zišli na 13. ročníku súťaže v ryžovaní zlata. Tradičnú súťaž v obci s príznačným názvom organizuje obecný úrad v spolupráci so Slovenskou asociáciou zlatokopov (SAZ).

"Tešíme sa, že sme u nás mohli privítať viac ako 50 zlatokopov. To nás utvrdzuje v tom, že o podujatie je stále veľký záujem a že sa oplatí robiť. Táto súťaž je zároveň poslednou zo série tohtoročných podujatí, a preto po jej skončení budeme symbolicky zamkýnať claimy," povedal pre TASR starosta obce Dušan Demčák.

Pavel Bačo z organizačného štábu uviedol, že konkrétne na Zlatej Bani sa začínalo súťažou ľudí, ktorí sa zúčastňujú na podujatiach, kde sa ryžuje takouto metódou. Postupne sa však pridávali ďalší záujemcovia o geológiu z radov verejnosti. Aj tí majú dvere otvorené a radi ich na súťaži privítajú.

Prezident asociácie a hlavný rozhodca podujatia František Verbich konštatoval, že podľa štandardných pravidiel sa robia súťaže v takých podmienkach, aby sa zlatokopi navzájom nevyrušovali - v samostatných kovových claimoch. Súťaží sa v kategóriách amatéri a profesionáli a priestor majú aj deti.

"Súťažiaci dostane vo vedre napáskovaný materiál, predstavuje piesok, do ktorého je vložený presne odpočítaný počet zlatiniek. Sú to malé kúsky zlata a úlohou súťažiaceho je nájsť čo najviac a čo najrýchlejšie," vysvetľuje Verbich. Výkon súťažiaceho sa hodnotí ako kombinácia času a počtu nájdených kúskov zlata. Za každú stratenú zlatinku je penalizácia tri trestné minúty.

Na ryžovanie zlata v rámci súťaží sa používa napríklad klasická panvica – takzvaný čínsky klobúk, nesmie mať priemer viac ako 50 centimetrov a hĺbku viac ako 15 centimetrov. Okrem toho sa v súčasnosti používa aj plochá panvica s vnútorným drážkovaním.

Súťaženie pred rokmi učarovali i Miroslavovi Kapsdorferovi z Kremnice, ktorý sa zúčastnil na mnohých medzinárodných podujatiach a jeho najväčším úspechom je tretie miesto z Majstrovstiev sveta v ryžovaní zlata v Taliansku. "Zlatu, jeho hľadaniu a ryžovaniu sa venujem už 31 rokov. Začínal som ako stredoškolák a záujem o zlato vo mne podnietil môj profesor na strednej škole, kde som študoval geológiu," povedal Kapsdorfer.



Slovenská asociácia zlatokopov oficiálne vznikla v roku 1993 po rozdelení Československa, ale nadväzuje na tradície bývalej spoločnej asociácie, ktorá vyvíja činnosť od polovice 70. rokov minulého storočia.

SAZ vo svojich radoch združuje ľudí, ktorí majú záujem o prírodu, geológiu, mineralógiu so zameraním na zlato a jeho hľadanie. Ročne v priemere organizuje sedem súťaží a majstrovstvá Slovenskej republiky.