Piešťany 17. júna (TASR) - Zástupcovia samospráv, poskytovateľov sociálnych služieb, neziskových organizácií a odborníci na sociálnu oblasť diskutovali v stredu v Piešťanoch o problémoch integrovanej posudkovej činnosti. Stretnutie zorganizovalo mesto Piešťany s cieľom upozorniť na nedostatky reformy, ktoré podľa účastníkov spôsobujú komplikácie odkázaným ľuďom, ich rodinám aj poskytovateľom sociálnych služieb.

Vedúca odboru sociálnych služieb mesta Piešťany Lenka Čavojská pre TASR uviedla, že samosprávy sa stretávajú s vážnymi problémami pri uplatňovaní novej legislatívy. „Potýkame sa s veľkými legislatívnymi nedostatkami, hlavne čo sa týka integrovanej posudkovej činnosti,“ povedala. Podľa nej sa problémy netýkajú iba seniorov, ale všetkých ľudí odkázaných na sociálne služby.

Podľa bývalej poslankyne Národnej rady SR a Európskeho parlamentu Jany Žitňanskej, ktorá sa venuje sociálnej oblasti, mala reforma zjednotiť viacero systémov posudzovania a znížiť administratívnu záťaž, no už počas pilotného projektu sa ukazovali nedostatky. Kritizovala najmä absenciu jasných pravidiel pri určovaní nárokov na služby a kompenzácie. Dodala, že reforma podľa jej slov nepriniesla očakávané výsledky.

Čavojská ako jeden z príkladov z praxe uviedla prípad 91-ročnej seniorky, ktorej po prehodnotení odkázanosti priznali iba druhý stupeň. „V podstate nemala právo ani požiadať o sociálnu službu v zariadení pre seniorov,“ priblížila.

Podobné skúsenosti opísala aj Veronika Homoláková zo siete sociálnych zariadení Golden Age. Za hlavný problém označila dlhé čakacie lehoty. Dodala, že evidujú aj prípady klientov s demenciou, ktorí nezískali posudok pre špecializované zariadenie ani po odvolaní.

Na dosahy reformy na klientov aj poskytovateľov upozornila riaditeľka Zariadenia pre seniorov v Trnave Anna Menkynová. Podľa jej slov dochádza k znižovaniu stupňov odkázanosti aj u seniorov s vážnymi zdravotnými problémami. „Sociálna služba potom nie je adekvátna zdravotnému stavu klienta a zariadenie zároveň dostáva nižší finančný príspevok,“ povedala pre TASR. Za závažný problém označila aj dĺžku konaní. „Rodiny čakajú na integrovaný posudok nie 60 dní, ale aj trištvrte roka,“ dodala.

Vedúca odboru sociálnych vecí Mestského úradu v Trnave Marcela Sedláková pre TASR uviedla, že negatívne dôsledky pociťujú aj samosprávy. „Dostáva nás to do komplikovanej situácie pri poskytovaní sociálnych služieb žiadateľom, ktorí sú odkázaní na pomoc. Vnímame komplikácie aj z pohľadu budúceho financovania týchto služieb,“ zhrnula.

Účastníci stretnutia sa zhodli, že systém si vyžaduje úpravy, ktoré by odstránili dlhé čakacie lehoty, zjednotili postupy posudzovania a zabezpečili rýchlejšiu pomoc ľuďom odkázaným na sociálne služby.

Ako pre TASR uviedli z odboru komunikácie Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny SR, minulý týždeň sa stretla pracovná skupina za účasti odborníkov aj opozície. „V konštruktívnej atmosfére sa zhodla na tom, že reforma posudkovej činnosti je nastavená vecne správne, len treba doladiť jej aplikáciu v praxi. Ide najmä o spresnenie a jednotné uplatňovanie metodiky a postupov na všetkých úradoch práce,“ ozrejmili.

Podľa ich slov majú byť podnety zapracované do metodických usmernení i vyhlášky a v prípade potreby aj do legislatívy, na čo sa môže využiť novela zákona o sociálnych službách, ktorá je v parlamente. „Fakty hovoria jasne. Vydaných bolo doteraz vyše 48.000 integrovaných posudkov, pričom po lehote je len 123 z nich a počet opodstatnených odvolaní je tiež nízky,“ doplnili.

Argumentujú tiež tým, že počas novej posudkovej činnosti stúpol počet priznaných opatrovateľských príspevkov na vyše 78.000 a odobratých bolo po preposúdení 98. „Rovnako stúpol aj počet príspevkov na osobnú asistenciu. Medializované individuálne prípady budú objektívne preverené,“ dodali.