Attack on Prime Minister
News in English
Cieľom výstavy je prezentovanie materiálu kože a kožušiny v kontexte viacerých odborov, histórie regiónu, spôsobu remeselného spracovania materiálu a prostredníctvom ukážky rôznych druhov výrobkov.
Autor TASR
Nová Baňa 13. mája (TASR) - V Pohronskom múzeu, organizácii Banskobystrického samosprávneho kraja v Novej Bani, sprístupnili pre verejnosť novú výstavu s názvom Koža a kožušina - od úžitku k luxusu, ktorá návštevníkom sprostredkuje komplexný pohľad na túto tému. TASR o tom informovala riaditeľka múzea Jana Potocká.
"Cieľom výstavy je prezentovanie materiálu kože a kožušiny v kontexte viacerých odborov, histórie regiónu a etnológie, spôsobu remeselného spracovania materiálu a prostredníctvom ukážky rôznych druhov výrobkov," uviedla Barbora Šumská, autorka výstavy a kurátorka etnografie Baníckeho múzea v Rožňave, od ktorého je výstava prevzatá.
Koža je materiál, ktorý ľudstvo sprevádza od počiatku jeho existencie a vďaka vynikajúcim vlastnostiam ponúka široké možnosti využitia. Jej náročné spracovanie si vyžiadalo špecializáciu výroby, ktorej sa venovali samostatné cechy a remeselníci, medzi nimi garbiari, obuvníci, čižmári, kožušníci a ďalší. Mnohí z nich boli bohato zastúpení nielen v regióne Gemer, ale aj v regióne Novej Bane.
Okrem cechovej činnosti bola v Rožňave aj manufaktúra na spracovanie kože. V bývalej administratívnej budove manufaktúry dnes sídli Banícke múzeum v Rožňave. Kožené a kožušinové výrobky boli prirodzenou súčasťou odevu, obuvi a pracovných pomôcok baníkov, remeselníkov, roľníkov, pastierov či furmanov. Odev doplnený vzácnymi kožušinami bol však aj znakom najvyšších spoločenských vrstiev a stal sa symbolom sociálneho statusu. Na výstave je prezentovaná napríklad i vzácna pohrebná prikrývka čižmárskeho cechu z roku 1824.
"Výstava predstaví aj výrobky poslednej aktívnej kožušníčky z nášho regiónu Anny Suchej. Táto je dcérou kožušníka a vyučila sa v kožušníckej škole v Dobšinej, s praxou u novobanského kožušníckeho majstra Vojtecha Ditteho," priblížila Potocká. Šitie kožúškov jej počas aktívneho života ostalo ako koníček. Kožuchy či kožúšky vyrába od spracovania kože, farbenia, strihania, šitia, až po ručné šitie a vyšívanie sama podľa historických predlôh z múzeí alebo od starších ľudí, ktorí kožúšok zapožičali. V roku 2020 získala Suchá titul Majster ľudovej umeleckej výroby.
Výstava Koža a kožušina - od úžitku k luxusu potrvá v múzeu do 8. septembra. K výstave pripravili tunajší muzejníci viacero sprievodných aktivít a tiež interaktívnu hru pre malých aj veľkých s názvom Tajomstvo múzea.
"Cieľom výstavy je prezentovanie materiálu kože a kožušiny v kontexte viacerých odborov, histórie regiónu a etnológie, spôsobu remeselného spracovania materiálu a prostredníctvom ukážky rôznych druhov výrobkov," uviedla Barbora Šumská, autorka výstavy a kurátorka etnografie Baníckeho múzea v Rožňave, od ktorého je výstava prevzatá.
Koža je materiál, ktorý ľudstvo sprevádza od počiatku jeho existencie a vďaka vynikajúcim vlastnostiam ponúka široké možnosti využitia. Jej náročné spracovanie si vyžiadalo špecializáciu výroby, ktorej sa venovali samostatné cechy a remeselníci, medzi nimi garbiari, obuvníci, čižmári, kožušníci a ďalší. Mnohí z nich boli bohato zastúpení nielen v regióne Gemer, ale aj v regióne Novej Bane.
Okrem cechovej činnosti bola v Rožňave aj manufaktúra na spracovanie kože. V bývalej administratívnej budove manufaktúry dnes sídli Banícke múzeum v Rožňave. Kožené a kožušinové výrobky boli prirodzenou súčasťou odevu, obuvi a pracovných pomôcok baníkov, remeselníkov, roľníkov, pastierov či furmanov. Odev doplnený vzácnymi kožušinami bol však aj znakom najvyšších spoločenských vrstiev a stal sa symbolom sociálneho statusu. Na výstave je prezentovaná napríklad i vzácna pohrebná prikrývka čižmárskeho cechu z roku 1824.
"Výstava predstaví aj výrobky poslednej aktívnej kožušníčky z nášho regiónu Anny Suchej. Táto je dcérou kožušníka a vyučila sa v kožušníckej škole v Dobšinej, s praxou u novobanského kožušníckeho majstra Vojtecha Ditteho," priblížila Potocká. Šitie kožúškov jej počas aktívneho života ostalo ako koníček. Kožuchy či kožúšky vyrába od spracovania kože, farbenia, strihania, šitia, až po ručné šitie a vyšívanie sama podľa historických predlôh z múzeí alebo od starších ľudí, ktorí kožúšok zapožičali. V roku 2020 získala Suchá titul Majster ľudovej umeleckej výroby.
Výstava Koža a kožušina - od úžitku k luxusu potrvá v múzeu do 8. septembra. K výstave pripravili tunajší muzejníci viacero sprievodných aktivít a tiež interaktívnu hru pre malých aj veľkých s názvom Tajomstvo múzea.
