FOTOGRAFIE Z ARCHÍVU
Všetky správy
Štôlňa je podľa informácií Slovenského banského múzea (SBM) od roku 1751 miestom, kde sú zaznamenávané najvýznamnejšie návštevy v meste.
Autor TASR
Banská Štiavnica 12. septembra (TASR) - V kamennej kronike štôlne Glanzenberg v historickom centre Banskej Štiavnice pribudol ďalší list. Venovaný je prezidentovi SR Petrovi Pellegrinimu, ktorý v jej útrobách 40 metrov pod povrchom v piatok odhalil pamätnú tabuľu, pripomínajúcu jeho návštevu tohto starého baníckeho miesta.
Prezident sa v Banskej Štiavnici zúčastnil na celoslovenských oslavách Dňa baníkov, geológov, hutníkov a naftárov, ktoré sú súčasťou Salamandrových dní. V príhovore počas slávnostného programu v kostole sv. Kataríny vyzdvihol nielen samotné slávnosti, ale aj dejiny mesta, ktoré podľa jeho slov potvrdzujú historickú skúsenosť, že pokrok a napredovanie sa zastavia vždy, keď sa dostanú k slovu konflikty.
„Že pre rozvoj potrebujeme žiť v atmosfére pokoja, porozumenia a vzájomnej spolupráce. Že sa nám darí len vtedy, keď spájame sily, keď nehľadíme na náboženské, národnostné, názorové či iné odlišnosti,“ uviedol Pellegrini s dôvetkom, že nielen Banská Štiavnica, ale celé Slovensko môže byť takýmto miestom pre pokojný a spokojný život pre všetkých jeho občanov. Zdôraznil, že netreba zabúdať na odkaz našich predkov.
Počas návštevy sa hlava štátu v Banskej Štiavnici stretla aj s primátorkou Nadeždou Babiakovou a zástupcami samosprávy. Pred historickou radnicou sa tiež zúčastnila na vztýčení zástavy svetového dedičstva UNESCO. V závere návštevy absolvovala fáranie do dedičnej štôlne Glanzenberg.
Štôlňa je podľa informácií Slovenského banského múzea (SBM) od roku 1751 miestom, kde sú zaznamenávané najvýznamnejšie návštevy v meste. „Sprístupnená bola v roku 2001 na 250. výročie sfárania Františka Štefana Lotrinského, ktorý tam má starú tabuľu z roku 1751,“ priblížila Athéna Smolková, lektorka SBM, ktorá podzemím sprevádza.
Dodala, že pamätné tabule tu majú aj bývalí prezidenti SR Rudolf Schuster, Ivan Gašparovič a Andrej Kiska, či ďalšie významné návštevy. Tie najvýznamnejšie sa nachádzajú v priestoroch kamennej kroniky, ako toto miesto v podzemí volajú. Vedie k nej približne 500 metrov dlhá trasa. Na jej konci sa nachádzajú tzv. Cisárske schody, ktorými sa do nej schádza. Tieto priestory sa nachádzajú podľa Smolkovej 40 metrov pod povrchom.
Prezident sa v Banskej Štiavnici zúčastnil na celoslovenských oslavách Dňa baníkov, geológov, hutníkov a naftárov, ktoré sú súčasťou Salamandrových dní. V príhovore počas slávnostného programu v kostole sv. Kataríny vyzdvihol nielen samotné slávnosti, ale aj dejiny mesta, ktoré podľa jeho slov potvrdzujú historickú skúsenosť, že pokrok a napredovanie sa zastavia vždy, keď sa dostanú k slovu konflikty.
„Že pre rozvoj potrebujeme žiť v atmosfére pokoja, porozumenia a vzájomnej spolupráce. Že sa nám darí len vtedy, keď spájame sily, keď nehľadíme na náboženské, národnostné, názorové či iné odlišnosti,“ uviedol Pellegrini s dôvetkom, že nielen Banská Štiavnica, ale celé Slovensko môže byť takýmto miestom pre pokojný a spokojný život pre všetkých jeho občanov. Zdôraznil, že netreba zabúdať na odkaz našich predkov.
Počas návštevy sa hlava štátu v Banskej Štiavnici stretla aj s primátorkou Nadeždou Babiakovou a zástupcami samosprávy. Pred historickou radnicou sa tiež zúčastnila na vztýčení zástavy svetového dedičstva UNESCO. V závere návštevy absolvovala fáranie do dedičnej štôlne Glanzenberg.
Štôlňa je podľa informácií Slovenského banského múzea (SBM) od roku 1751 miestom, kde sú zaznamenávané najvýznamnejšie návštevy v meste. „Sprístupnená bola v roku 2001 na 250. výročie sfárania Františka Štefana Lotrinského, ktorý tam má starú tabuľu z roku 1751,“ priblížila Athéna Smolková, lektorka SBM, ktorá podzemím sprevádza.
Dodala, že pamätné tabule tu majú aj bývalí prezidenti SR Rudolf Schuster, Ivan Gašparovič a Andrej Kiska, či ďalšie významné návštevy. Tie najvýznamnejšie sa nachádzajú v priestoroch kamennej kroniky, ako toto miesto v podzemí volajú. Vedie k nej približne 500 metrov dlhá trasa. Na jej konci sa nachádzajú tzv. Cisárske schody, ktorými sa do nej schádza. Tieto priestory sa nachádzajú podľa Smolkovej 40 metrov pod povrchom.
