Brehy 1. marca (TASR) - V obci Brehy pri Novej Bani otvoria čoskoro nový náučný chodník, ktorý približuje dávnu banícku históriu obce. Za jeho vznikom stoja miestni dobrovoľníci, ktorí strávili desiatky hodín pri jeho plánovaní aj samotnej realizácii v teréne.

Jeden z iniciátorov myšlienky Martin Papánek pre TASR priblížil, že náučný chodník - vôbec prvý v katastri obce, približuje zabudnuté banícke pamiatky v Brehoch, ktoré nie sú verejnosti až tak známe. Mnohí si totiž podľa jeho slov Brehy spájajú najmä s hrnčiarstvom a remeslami, no baníctvo bolo v tomto území rozšírené už od stredoveku.

Foto: TASR - Jana Vodnáková

Chodník je dlhý 3,8 kilometra, má prevýšenie približne 300 metrov a je okružný. Približuje nielen históriu baníctva, ale aj geologické pomery územia. Na jeho trase sa nachádza šesť zastavení s informačnými tabuľami a ponúka výhľady na široké okolie.

„Tretie zastavenie je pred samotnou štôlňou, ktorá sa nazýva Johan de Deo dedičná. Dedičná preto, lebo ju razilo viacero generácií baníkov a má siahodlhú dĺžku. Táto štôlňa slúžila na to, aby odvádzalo vodu z vyššie položených banských diel,“ priblížil Papánek s tým, že trasa zavedie turistov aj pod skalu Šlosberg, kde sa nachádza zachovaný prekop. Chodník sa napája aj na zelenú turistickú trasu spájajúcu obce Pukanec a Rudno nad Hronom.

Náučný chodník je aktuálne pred svojím dokončením, osadená je polovica náučných tabúľ a podľa Papánka by ho chceli slávnostne sprístupniť počas tohto leta. Jeho odbornú prípravu mu pomohli zabezpečiť traja odborníci, ktorí už majú skúsenosti so vznikom náučných chodníkov v Novej Bani. Pri jeho realizácii pomohla finančne aj obec Brehy a Oblastná organizácia cestovného ruchu Región Gron.

Foto: TASR - Jana Vodnáková

V teréne zase pomáhali miestni nadšenci dobrovoľníci. „Celkovo sme mali osem brigád, pomáhalo 16 dobrovoľníkov. Bolo to okolo 32 hodín, ktoré sme strávili v teréne,“ zhodnotil Papánek s tým, že išlo najmä o miestnych ľudí. Veľa z nich bolo z radov miestnych dobrovoľných hasičov.

Výhodou pri realizácii bolo podľa jeho slov to, že sa snažili kopírovať pôvodné banské chodníky. Tie síce v súčasnosti v teréne už neboli viditeľné, no autori ich vyhľadali v terénnych mapách a upravili. Viac práce si podľa Papánka vyžadoval úsek medzi tretím a štvrtým zastavením, ktorý je v strmom teréne. „Tým, že tam nebol žiadny pôvodný chodník, tak sme museli všetko kopať ručne,“ skonštatoval Papánek s tým, že tam odviedli dobrovoľníci „kus roboty“, za čo im patrí veľké poďakovanie.