Quantcast
< sekcia Regióny

Viacerí bratislavskí starostovia označili návrhy vlády za nezodpovedné

Na archívnej snímke starostka MČ Bratislava - Karlova Ves Dana Čahojová. Foto: TASR - Jaroslav Novák

Starostka bratislavskej Karlovej Vsi Dana Čahojová podotkla, že z roka na rok samosprávy viac doplácajú na služby, ktoré si u nich objednáva štát.

Bratislava 19. mája (TASR) - Viacerí bratislavskí starostovia vnímajú aktuálne návrhy vlády za nezodpovedné a populistické, ktoré škodia samosprávam, a teda aj obyvateľom. Samosprávy však podľa nich aj počas pandémie či utečeneckej krízy z Ukrajiny potvrdili, že dokážu fungovať aj v náročných časoch a vedia na svoje plecia prevziať aj základné funkcie štátu, ktoré priamo nepatria do ich kompetencií a rozpočtov.

"Spomeňme si na to pri každej tlačovej konferencii, na ktorej sa tára o tom, že samosprávy žijú v nejakej divnej bubline bez pandémie, vojny, zdražovania či neistôt a že majú peňazí ako pliev. Nie je to pravda," vyhlásil Ján Hrčka, starosta počtom obyvateľov najväčšej bratislavskej mestskej časti Petržalka. Tvrdí, že na rozdiel od populistov sa predsedovia samosprávnych krajov, primátori, starostovia, poslanci a úradníci postavili problémom čelom a od začiatku ich riešia.

Aj Petržalka sa zapojila do štrajkovej pohotovosti, ktorú do konca júna vyhlásilo Združenie miest a obcí Slovenska (ZMOS). Mestská časť pripomína, že ak by boli vládne návrhy v danej podobe a bez diskusie schválené aj poslancami v Národnej rade SR, samosprávam by takpovediac od večera do rána zobrali približne 500 miliónov eur bez toho, aby bolo jasné, ako majú samosprávy tento masívny výpadok príjmov bez oklieštenia základných služieb v školstve, údržbe, doprave, sociálnej oblasti či v zelených investíciách nahradiť.

Na archívnej snímke starosta mestskej časti Bratislava -Petržalka Ján Hrčka.
Foto: TASR Jakub Kotian


Starosta bratislavskej Záhorskej Bystrice a šéf regionálneho združenia bratislavských mestských častí Jozef Krúpa uviedol, že vláda svojimi opatreniami znižuje príjmy miest a obcí, čím ohrozuje dostupnosť až rušenie služieb týkajúcich sa školstva, sociálnych vecí, zdravotníctva. "Aj v súvislosti s nárastom cien energií vyjadrujeme nesúhlas," skonštatoval.

Starostka bratislavskej Karlovej Vsi Dana Čahojová podotkla, že z roka na rok samosprávy viac doplácajú na služby, ktoré si u nich objednáva štát. "Rovnako ako na hospodárenie domácností, aj na nás vplýva drastické zdražovanie energií, stavebných materiálov, pohonných látok, potravín a tovarov vôbec," upozornila s tým, že aj napriek stále novým povinnostiam, musia byť rozpočty samospráv vyrovnané.

"Nežijeme na dlh a sme neustále pod prísnou verejnou kontrolou. Asi aj vďaka tomu vykazujeme lepšiu kondíciu a logicky vyplývajúcu vyššiu dôveru našich obyvateľov," uviedla starostka. Vládu však upozornila na to, že poľahky môže krachnúť aj to, čo ako tak ešte funguje.

Starosta Ružinova Martin Chren rovnako pripomenul, že za posledné tri roky boli samosprávy pevným bodom, o ktorý sa vláda mohla vždy oprieť, keď sa krajina ocitla v problémoch. "Boli sme tí, ktorí vždy podržali vláde aj ľuďom chrbát pri všetkých opatreniach. Existujú desiatky príkladov toho, kde samospráva zachraňovala vládu pri jej zlyhaniach," podotkol Chren na sociálnej sieti.



Zdôraznil, že nemá nič proti sociálnemu balíčku, ktorý v ťažkých časoch môže pomôcť ľuďom, zdôrazňuje však, že ho vláda nemôže platiť z cudzích peňazí. "Aj bežnej rodine bude jedno, že získa pár desiatok eur, ak zároveň obec bude musieť v októbri do konca roka zatvoriť škôlku, lebo nebude mať z čoho platiť jej prevádzku," odkázal Chren s tým, že ak zoberú samosprávam ďalšie milióny, bude to likvidačné.

Návrhy z dielne ministerstva financií, ktoré sa negatívne dotknú rozpočtov miest a obcí, vníma s nevôľou podľa vlastných slov aj starosta Podunajských Biskupíc Zoltán Pék. Presadzovaný daňový bonus, ktorý sa má kompenzovať znížením príjmu miest a obcí, považuje v aktuálnej situácii za neprijateľný. "Dlhodobý prístup k mestám a obciam zo strany štátu je neakceptovateľný," poznamenal Pék.