Bratislava 26. augusta (TASR) - Subjektami verejného práva by sa mohli stať aj združenia obcí. Umožní sa tým efektívnejšia podpora z Envirofondu či eurofondov na budovanie verejných vodovodov či kanalizácií. Vyplýva to z novely vodného zákona, ktorou sa dopĺňajú aj ďalšie zákony. Legislatívu schválila vláda na stredajšom rokovaní.

„Združenie na tieto účely predstavuje právnickú osobu zriadenú podľa zákona o obecnom zriadení. Navrhovaná úprava umožňuje viacerým obciam spoločne napĺňať úlohy obcí, a to vrátane starostlivosti o životné prostredie, kam spadá aj zabezpečenie odvádzania a čistenia odpadových vôd a zásobovanie obyvateľstva pitnou vodou,“ vysvetlilo Ministerstvo životného prostredia (MŽP) SR. Doplnilo, že pri riešení úloh je často v praxi potrebné riešiť celú aglomeráciu, čo je územie väčšinou širšie než je kataster obce. Preto môže byť spolupráca obcí realizovaná prostredníctvom združenia obcí. Právna forma združenia umožní jednoduchšie preukázanie vysporiadania majetkovo-právnych vzťahov a povolení voči poskytovateľom dotácií, čo bude mať aj pozitívny vplyv na rýchlosť konaní.

„Vodárenská infraštruktúra sa bude môcť budovať na rovnakej úrovni, ako energetické alebo dopravné stavby. Nebude treba vlastnícky vzťah k pozemkom, pod ktorými sa má nachádzať kanalizácia alebo vodovod. Uchránime obce a mestá od niekoľkoročných výkupov pozemkov, ktoré sa neraz ani zrealizovať nevedia kvôli obštrukciám alebo nemožnosti kontaktovať vlastníkov pozemkov,” povedal minister životného prostredia Tomáš Taraba (nominant SNS).

Ďalej MŽP navrhuje zmeny pre nahlasovanie odberov povrchových a podzemných vôd a vypúšťanie odpadových vôd v závislosti od ich odobratého a vypusteného množstva. Týkať sa to má len právnických osôb a podnikateľov. Zmena je podľa MŽP potrebná na spresnenie bilancií povrchových a podzemných vôd.

Ministerstvo chce medzi opatrenia na odstránenie škodlivých následkov mimoriadneho zhoršenia vôd zahrnúť aj sledovanie kvality ohrozených vôd, ak je nebezpečenstvo prieniku odpadových vôd či znečisťujúcich látok do povrchovej alebo podzemnej vody. Na základe toho môže Slovenská inšpekcia životného prostredia účinnejšie a adresnejšie nariadiť opatrenia na odstránenie následkov mimoriadneho ohrozenia alebo zhoršenia kvality vôd, lepšie zistiť príčinu udalosti, ako i zabezpečiť vyššiu úroveň ochrany práv iných užívateľov vôd. „Požiadavka je v súlade s princípom ‚znečisťovateľ platí‘, keďže túto povinnosť ukladá zákon pôvodcovi mimoriadneho ohrozenia alebo zhoršenia kvality vôd,“ podotklo MŽP.

Zvýšiť sa má aj pokuta za znečistenie alebo ohrozenie povrchových alebo podzemných vôd porušením povinností, napríklad vypúšťaním žumpy či pri úniku znečisťujúcich látok. Po novom by pokuta mala byť od 700 eur.

Novela reaguje aj na majetkovoprávny problém týkajúci sa pozemkov pod vodnými stavbami vo vlastníctve štátu, ktoré neboli historicky usporiadané. Návrh má zaviesť dočasný právny režim, ktorým sa preklenie súčasný stav, kým nedôjde k definitívnemu majetkovoprávnemu usporiadaniu pozemkov pod vodnými stavbami. Tento režim má formu zákonného vecného bremena, čiže práva k cudzej nehnuteľnosti vznikajúceho priamo zo zákona. „Návrh zákona výslovne uvádza, že takéto právo vzniká ex lege dňom účinnosti zákona v prospech vlastníka vodnej stavby,“ vysvetlilo MŽP. Má sa tak podľa neho preklenúť obdobie, počas ktorého bude prebiehať postupné usporiadanie vlastníctva.

Navrhovanou úpravou je vlastník pozemku povinný strpieť na svojom pozemku vodný tok a výkon správy vodného toku. Cieľom je vyriešiť najmä súdne spory, v ktorých subjekty, ktoré sú v katastri zapísané ako vlastníci pozemkov pod vodnými tokmi, žalujú štát za obmedzenie vlastníckeho práva či za užívanie pozemkov.

Upravuje sa aj možnosť ochrany iných vodných zdrojov ako vodárenských, alebo využiteľných vodárenských zdrojov. Ide o úpravu v nadväznosti na problematické lokality, kde nie je prístup k pitnej vode dodávanej verejným vodovodom a zdroj podzemnej vody predstavuje jedinú alternatívu na zabezpečenie pitnou vodou. Zároveň sa sprísnili podmienky pri predkladaní návrhu na určenie ochranných pásiem vodárenského zdroja a iného vodného zdroja, uviedlo MŽP.

Zakázané by tiež podľa novely malo byť umývať motorové vozidlá a mechanizmy v povrchových vodách alebo odkrytých podzemných vodách, alebo na miestach, z ktorých by uniknuté pohonné látky alebo mazivá mohli vniknúť do vôd.

Pre správcu toku by sa mala podľa rezortu zaviesť nová kompetencia, a to odstraňovanie sedimentov a nakladanie s nimi.

Podporu novej legislatíve vyjadrili Združenie miest a obcí Slovenska (ZMOS) aj Asociácia vodárenských spoločností (AVS). „ZMOS dlhodobo upozorňuje, že pri budovaní vodovodov a kanalizácií nie sú problémom len finančné zdroje, ale často aj zdĺhavá príprava projektov a majetkovoprávne vysporiadanie pozemkov. Preto podporujeme konkrétne a systémové legislatívne opatrenia, ktoré dokážu tieto reálne prekážky odstrániť a urýchliť prípravu a výstavbu verejnej vodárenskej infraštruktúry. Dôležitý bude výsledok pre našich obyvateľov, aby sa legislatívne zmeny reálne premietli do lepšej dostupnosti pitnej vody a kanalizácie,” uviedol predseda ZMOS Jozef Božik.

AVS SR mieni, že legislatíva zlepší kvalitu poskytovaných služieb obyvateľstvu Slovenska. „Zákonné vecné bremená v konečnom dôsledku zabezpečia efektívny rozvoj a obnovu vodárenskej infraštruktúry a zvýšia pripojenosť na verejné vodovody a verejné kanalizácie,“ podotkol prezident AVS Miroslav Kundrík.