MS vo futbale 2026
Všetky správy
Ústavný súd tiež pripomína, že v zmysle zákona o obecnom zriadení je povinnosťou poslanca obhajovať záujmy obce a jej obyvateľov.
Autor TASR
Bratislava 2. júla (TASR) - Ústavný súd (ÚS) SR zverejnil odôvodnenie rozhodnutia o protiústavnosti časti zákona o hlavnom meste SR Bratislave, ktorá sa týka počtu poslancov volených v jednotlivých mestských častiach. Vo svojom náleze uvádza viaceré kľúčové skutočnosti vedúce k vyhláseniu neústavnosti pravidla o garantovanom zastúpení každej mestskej časti v bratislavskom mestskom zastupiteľstve (MsZ). Bratislavské mestské zastupiteľstvo sa preto bude musieť 7. júla mimoriadne zísť a tému volebných obvodov a počtu poslancov opätovne prerokovať.
Ústavný súd poukázal napríklad na extrémnu disproporciu vo váhe hlasov, keďže podľa neho existuje priepastný rozdiel medzi jednotlivými volebnými obvodmi. Pri porovnaní medzi počtom obyvateľov najmenšej bratislavskej mestskej časti - Čunovom a najväčšej bratislavskej mestskej časti - Petržalky išlo o takmer 68-násobne vyšší počet obyvateľov na jeden mandát. Podľa súdu ide o materiálne narušenie princípu rovnosti volebného práva, pričom hlasy voličov majú v konečnom dôsledku rôznu váhu. Dôvodom je veľkosť volebných obvodov, pričom disproporcia vznikla tým, že zákon striktne vyžadoval zastúpenie každej mestskej časti aspoň jedným poslancom, bez ohľadu na počet jej obyvateľov.
Ústavný súd zdôraznil, že rovnosť volebného práva je ústavným princípom, ktorý musí mať prednosť pred akýmkoľvek iným verejným záujmom bez ústavnej relevancie, ako je napríklad záujem obyvateľov mestskej časti mať v zastupiteľstve „svojho“ poslanca. „Nespochybnil, že ide o legitímny verejný záujem, no súčasne pripomenul, že pri vytváraní volebných obvodov v podmienkach konkrétneho mesta sa môže tento záujem dostať do rozporu s iným verejným záujmom, ktorým je garantovanie rovnosti volebného práva,“ uvádza v rozhodnutí.
Ústavný súd tiež pripomína, že v zmysle zákona o obecnom zriadení je povinnosťou poslanca obhajovať záujmy obce a jej obyvateľov. A ani zákon o hlavnom meste SR nepredpisuje povinnosť poslanca zastupiteľstva mesta Bratislavy obhajovať záujmy iného subjektu ako mesta Bratislava a jeho obyvateľov. Pokiaľ ide o úvahu, že bez napadnutého ustanovenia by obyvatelia viacerých mestských častí nemali žiadnu šancu mať svojho zástupcu v mestskom zastupiteľstve, ide o metaprávny argument.
Súd tiež skonštatoval, že zistené odchýlky vysoko presahujú tolerančné pásmo odporúčané Benátskou komisiou. V Bratislave pritom dosahovali odchýlky v niektorých obvodoch až 161,97 percenta celomestského priemeru. Preukázanú extrémnu disproporciu vo váhe hlasov obyvateľov Bratislavy však spôsobil zákonodarca, a nie samotné orgány hlavného mesta.
Jeden zo sudcov Ústavného súdu SR, Rastislav Kaššák, má odlišné stanovisko. Kritizuje načasovanie podania návrhu verejného ochrancu práv Róberta Dobrovodského i načasovanie nálezu súdu niekoľko mesiacov pred komunálnymi voľbami. Ústavný súd sa tak dostal podľa neho do „mimoriadne náročnej situácie, keď približne päť mesiacov pred voľbami musel rozhodovať o mimoriadne citlivom a náročnom podaní, a to nielen z právno-teoretického hľadiska, ale najmä z pohľadu aplikačnej praxe,“ konštatuje Kaššák. Hovorí aj o „náhlej, neočakávanej zmene pravidiel hry“, ktorá oslabuje dôveru občanov v právny poriadok.
Zdôrazňuje tiež, že bratislavské mestské časti majú špecifické právo na samosprávu, ktoré by malo byť pri tvorbe volebných obvodov vyvažované s princípom rovnosti volebného práva. Argumentuje, že požiadavka na minimálne zastúpenie každej mestskej časti v zastupiteľstve je legitímnym cieľom, ktorý je bežný aj v iných európskych demokratických systémoch. Pripomína, že mestské časti nie sú len bežnými administratívnymi jednotkami, ale zákon im priznáva právo na vlastnú územnú samosprávu. Rovnako konštatuje, že mechanické uplatňovanie matematickej rovnosti hlasov môže oslabiť demokratickú legitimitu rozhodovania v dvojúrovňovo organizovanom meste. Sudca argumentuje, že absolútna matematická rovnosť „váhy hlasu“ nie je jediným správnym kritériom vo volebných systémoch.
Bratislavské mestské zastupiteľstvo sa má volebnými obvodmi a počtom poslancov opätovne zaoberať v utorok. Tému pritom poslanecký zbor riešil 18. júna, keď schválil rovnaký počet poslancov i obvodov pre budúce volebné obdobie, ako je tomu v súčasnosti, teda 45 poslancov a 17 obvodov.
Ústavný súd rozhodol o protiústavnosti necelý týždeň na to. Dal za pravdu ombudsmanovi, ktorý na konci januára podal podnet, v ktorom za nesúladné s ústavou označil ustanovenie, že „počet poslancov volených v jednotlivých mestských častiach určí mestské zastupiteľstvo podľa podielu počtu obyvateľov mestskej časti na celkovom počte obyvateľov hlavného mesta, pričom každá z nich má v mestskom zastupiteľstve aspoň jedného poslanca“.
Ombudsman v prípade tohto uznesenia skonštatoval porušenie rovnosti volebného práva. Odvolávajúc sa na odlišnú váhu voličov vo výrazne odlišných volebných obvodoch upozornil na výrazné zvýhodnenie voličov i kandidátov v malých volebných obvodoch hlavného mesta.
Ústavný súd poukázal napríklad na extrémnu disproporciu vo váhe hlasov, keďže podľa neho existuje priepastný rozdiel medzi jednotlivými volebnými obvodmi. Pri porovnaní medzi počtom obyvateľov najmenšej bratislavskej mestskej časti - Čunovom a najväčšej bratislavskej mestskej časti - Petržalky išlo o takmer 68-násobne vyšší počet obyvateľov na jeden mandát. Podľa súdu ide o materiálne narušenie princípu rovnosti volebného práva, pričom hlasy voličov majú v konečnom dôsledku rôznu váhu. Dôvodom je veľkosť volebných obvodov, pričom disproporcia vznikla tým, že zákon striktne vyžadoval zastúpenie každej mestskej časti aspoň jedným poslancom, bez ohľadu na počet jej obyvateľov.
Ústavný súd zdôraznil, že rovnosť volebného práva je ústavným princípom, ktorý musí mať prednosť pred akýmkoľvek iným verejným záujmom bez ústavnej relevancie, ako je napríklad záujem obyvateľov mestskej časti mať v zastupiteľstve „svojho“ poslanca. „Nespochybnil, že ide o legitímny verejný záujem, no súčasne pripomenul, že pri vytváraní volebných obvodov v podmienkach konkrétneho mesta sa môže tento záujem dostať do rozporu s iným verejným záujmom, ktorým je garantovanie rovnosti volebného práva,“ uvádza v rozhodnutí.
Ústavný súd tiež pripomína, že v zmysle zákona o obecnom zriadení je povinnosťou poslanca obhajovať záujmy obce a jej obyvateľov. A ani zákon o hlavnom meste SR nepredpisuje povinnosť poslanca zastupiteľstva mesta Bratislavy obhajovať záujmy iného subjektu ako mesta Bratislava a jeho obyvateľov. Pokiaľ ide o úvahu, že bez napadnutého ustanovenia by obyvatelia viacerých mestských častí nemali žiadnu šancu mať svojho zástupcu v mestskom zastupiteľstve, ide o metaprávny argument.
Súd tiež skonštatoval, že zistené odchýlky vysoko presahujú tolerančné pásmo odporúčané Benátskou komisiou. V Bratislave pritom dosahovali odchýlky v niektorých obvodoch až 161,97 percenta celomestského priemeru. Preukázanú extrémnu disproporciu vo váhe hlasov obyvateľov Bratislavy však spôsobil zákonodarca, a nie samotné orgány hlavného mesta.
Jeden zo sudcov Ústavného súdu SR, Rastislav Kaššák, má odlišné stanovisko. Kritizuje načasovanie podania návrhu verejného ochrancu práv Róberta Dobrovodského i načasovanie nálezu súdu niekoľko mesiacov pred komunálnymi voľbami. Ústavný súd sa tak dostal podľa neho do „mimoriadne náročnej situácie, keď približne päť mesiacov pred voľbami musel rozhodovať o mimoriadne citlivom a náročnom podaní, a to nielen z právno-teoretického hľadiska, ale najmä z pohľadu aplikačnej praxe,“ konštatuje Kaššák. Hovorí aj o „náhlej, neočakávanej zmene pravidiel hry“, ktorá oslabuje dôveru občanov v právny poriadok.
Zdôrazňuje tiež, že bratislavské mestské časti majú špecifické právo na samosprávu, ktoré by malo byť pri tvorbe volebných obvodov vyvažované s princípom rovnosti volebného práva. Argumentuje, že požiadavka na minimálne zastúpenie každej mestskej časti v zastupiteľstve je legitímnym cieľom, ktorý je bežný aj v iných európskych demokratických systémoch. Pripomína, že mestské časti nie sú len bežnými administratívnymi jednotkami, ale zákon im priznáva právo na vlastnú územnú samosprávu. Rovnako konštatuje, že mechanické uplatňovanie matematickej rovnosti hlasov môže oslabiť demokratickú legitimitu rozhodovania v dvojúrovňovo organizovanom meste. Sudca argumentuje, že absolútna matematická rovnosť „váhy hlasu“ nie je jediným správnym kritériom vo volebných systémoch.
Bratislavské mestské zastupiteľstvo sa má volebnými obvodmi a počtom poslancov opätovne zaoberať v utorok. Tému pritom poslanecký zbor riešil 18. júna, keď schválil rovnaký počet poslancov i obvodov pre budúce volebné obdobie, ako je tomu v súčasnosti, teda 45 poslancov a 17 obvodov.
Ústavný súd rozhodol o protiústavnosti necelý týždeň na to. Dal za pravdu ombudsmanovi, ktorý na konci januára podal podnet, v ktorom za nesúladné s ústavou označil ustanovenie, že „počet poslancov volených v jednotlivých mestských častiach určí mestské zastupiteľstvo podľa podielu počtu obyvateľov mestskej časti na celkovom počte obyvateľov hlavného mesta, pričom každá z nich má v mestskom zastupiteľstve aspoň jedného poslanca“.
Ombudsman v prípade tohto uznesenia skonštatoval porušenie rovnosti volebného práva. Odvolávajúc sa na odlišnú váhu voličov vo výrazne odlišných volebných obvodoch upozornil na výrazné zvýhodnenie voličov i kandidátov v malých volebných obvodoch hlavného mesta.
