Spravodajský portál Tlačovej agentúry Slovenskej republiky
Streda 10. jún 2026Meniny má Margaréta
< sekcia Regióny

Vranov nad Topľou sprístupnil dokumenty o zemetraseniach a pohromách

Na snímke škody na dome po zemetrasení v obci Ďapalovce v okrese Vranov nad Topľou v utorok 10. októbra 2023. Foto: TASR - Maroš Černý

Archív pripomína aj novšie udalosti vrátane zemetrasenia z októbra 2023, ktoré malo epicentrum v oblasti Ďapaloviec.

Ak si želáte, aby počítač prečítal text článku, použite prehrávač nižšie.
00:00 / 00:00
Vranov nad Topľou 10. júna (TASR) - V archíve vo Vranove nad Topľou, pracovisku Štátneho archívu v Prešove, pripravili v stredu deň otvorených dverí venovaný zemetraseniam a ďalším živelným pohromám. Podujatie sa koná pri príležitosti Medzinárodného dňa archívov. Návštevníci si mohli prezrieť priestory archívu, vypočuť si komentovaný výklad k vystaveným dokumentom a oboznámiť sa s vybranými archívnymi záznamami. Ako pre TASR uviedla vedúca pracoviska Daniela Ihnátová, dni otvorených dverí organizujú pravidelne.

„Každý rok ich venujeme nejakej téme. Tento rok sme sa rozhodli spracovať zemetrasenia a iné živelné pohromy, pretože účinky prírody majú veľkú silu, sú nevyspytateľné a týkajú sa života na tejto planéte,“ priblížila Ihnátová. Archív pri príprave vychádzal aj zo skutočnosti, že región Vranova nad Topľou patrí do aktívnej makroseizmickej oblasti. V kronike mesta sa retrospektívne spomína silné zemetrasenie z rokov 1778 až 1779, ktoré malo spôsobiť materiálne škody.

Ďalšie záznamy pochádzajú z rokov 1932, 1933, 1941 a 1978. Archív pripomína aj novšie udalosti vrátane zemetrasenia z októbra 2023, ktoré malo epicentrum v oblasti Ďapaloviec. Dokumenty k tejto udalosti však zatiaľ nie sú uložené v archíve, keďže neuplynuli zákonom stanovené lehoty na ich prevzatie do trvalej úschovy.

Pracovníčka archívu Martina Čech-Špireková uviedla, že v kronikách obce Soľ a mesta Vranov nad Topľou sú zaznamenané dve zemetrasenia z roku 1978. Prvé nastalo 22. marca, druhé 19. júla. „Ľudia otrasy vnímali napríklad tak, že sa triasli lustre, rinčalo sklo a pohybovali sa obrazy na stenách,“ priblížila. Intenzita vo Vranove dosahovala približne štyri stupne Mercalliho stupnice, ktorá hodnotí účinky zemetrasenia na ľudí, budovy a prírodné objekty. Z archívnych dokumentov sú známe aj škody spôsobené zemetrasením v roku 1933, keď bol v Tovarnom poškodený múr kostolnej budovy. Väčšie materiálne škody sú zaznamenané pri zemetrasení z roku 1941.

Výstava sa nevenuje iba zemetraseniam. Predstavuje aj dokumenty o požiaroch a povodniach, ktoré v minulosti zasiahli Vranovský okres. Medzi vystavenými materiálmi sú napríklad náčrty požiarov lesa v Merníku a strechy domu v Tovarnom z roku 1943. Archív sprístupnil aj hlásenie Župnému úradu v Prešove z júla 1940, ktoré opisuje vyliatie potoka Lipová debra vo Vranove nad Topľou. Povodeň vtedy spôsobila škody na pozemkoch obyvateľov. Ďalší dokument sa týka povodne v obci Kučín z roku 1940, kde sa vyliala Ondava, podmyla brehy rieky a obyvatelia siedmich domov museli byť vysťahovaní.

Samotná výstava bude podľa archívu oficiálne sprístupnená od 1. júla a potrvá do 15. decembra.