Podľa údajov zdravotných poisťovní opustí Slovensko každý rok 30 000 ľudí mladších ako 30 rokov.
Autor OTS
,aktualizované Bratislava 9. novembra (OTS) - To je množstvo, ktoré v podstate predstavuje tretinu ročníkovej populácie. Mladí odchádzajú za víziou kvalitnejšieho vzdelania a lepšej kariéry. A aj keď mnohí z nich odchádzali s jasným plánom návratu, život a nové zázemie, sociálne či partnerské vzťahy ich často v novom domove ukotvia dlhodobo.
Bude raz jedna krajina
Slovensko začína starnúť rýchlo. Detí sa rodí stále menej, dožívame sa vyššieho veku, mladí odchádzajú a imigrácia prakticky neexistuje. Pri zachovaní trendu bude na Slovensku v roku 2060 o 1,4 milióna menej produktívnych obyvateľov. Ak by mladí ľudia odchádzali iba dočasne získať diplom na zahraničnej univerzite, či nadobudnúť pracovné skúsenosti v inej krajine a po pár rokoch zamierili domov, bolo by to fajn a ekonomike by to dokonca prospelo. Problém je, že z 330 000 Slovákov žijúcich v zahraničí až 70% nad návratom neuvažuje.
Z východu na západ
To, čo platí v priemere pre celé Slovensko v regiónoch akým je východ krajiny platí dvojnásobne. S problémami odlivu mladých ľudí sa tu výrazne pasujú dá sa povedať všetci významní zamestnávatelia i vysoké školy. Len v oblasti IT sa akútny nedostatok dá rátať v tisícoch chýbajúcich IT špecialistov. Každopádne, tento problém na východe pociťujú všetky oblasti. Nájsť čašníka, kuchára, predavačku, ekonómku, ľudí do výrobných závodov či skúsených manažérov, trápia sa s tým všetci. Situácia tak okrem spoločenskej skepsy vyvoláva na strane firiem aj zvýšene náklady smerujúce k externým personálnym agentúram alebo programom na výchovu vlastných špecialistov.
Východ nie je EXIT
V máji bola občianskym združením Apolis a spoločnosťou Progress Promotion Košice, ktorá v regióne pôsobí už štvrťstoročie a okrem iných významných podujatí organizuje v Košiciach už 11 rokov aj najväčší medzinárodný veľtrh vzdelávania Pro Educo založená iniciatíva „Východ nie je EXIT“. Jedná sa o apolitickú iniciatívu spájajúcu jednotlivcov, firmy, samosprávu, akademickú obec i tretí sektor s cieľom realizovať konkrétne kroky vedúce k spomaleniu tohto exodu mladých ľudí z východu Slovenska. Iniciatíva odštartuje a prvýkrát sa verejne predstaví na konferencii s rovnomenným názovom Východ nie je EXIT už 28. novembra v Košiciach. Na konferencii sa očakáva 12 zaujímavých spíkrov a 250 hostí, medzi nimi najmä výrazné osobnosti regiónu, médiá, top manažment veľkých zamestnávateľov, vedenia univerzít, riaditelia stredných škôl, médiá... Konferenciu bude pre veľký záujem možné sledovať aj online. Kompletný program a profily všetkých spíkrov sú k dispozícii na www.vychodniejeEXIT.sk.
Obrovský potenciál
Napriek všetkým negatívam zmieneným vyššie netreba zabúdať myslieť pozitívne. Len za 25 dní od spustenia stránky na Facebooku sa k nej pridali stovky ľudí, prebieha živá diskusia a ľudia zdieľajú vlastné príbehy návratov. Sú to možno jednotlivci, ktorí sa vracajú naspať domov k rodinám a koreňom, no práve cez výpovede týchto navrátilcov sa dajú nájsť nejaké prieniky a spoločné menovatele v ich motivácii. Ľudia, ktorí sa vrátili zo zahraničia prichádzajú s túžbou zmeny, chcú zúročiť, čo sa von naučili a po vlastnej osobnej skúsenosti už nemajú ružové okuliare a opadol z nich aj pocit, že tráva na druhej strane plota musí byť vždy zelenšia. Dokážu oceniť blízkosť i pomoc rodiny, pomalšie životné tempo, užívajú si získaný čas, ktorý nemusia tráviť denne napríklad dopravou do zamestnania. A všetci sa zhodneme na jednom. Tam, kde nič nie je, je vždy najväčší potenciál. A ak sa budeme všetci na naše regióny pozerať touto optikou, že je to vlastne zelená lúka či nepopísaný list, otvorí sa pred nami skutočne zaujímavá perspektíva.
Bude raz jedna krajina
Slovensko začína starnúť rýchlo. Detí sa rodí stále menej, dožívame sa vyššieho veku, mladí odchádzajú a imigrácia prakticky neexistuje. Pri zachovaní trendu bude na Slovensku v roku 2060 o 1,4 milióna menej produktívnych obyvateľov. Ak by mladí ľudia odchádzali iba dočasne získať diplom na zahraničnej univerzite, či nadobudnúť pracovné skúsenosti v inej krajine a po pár rokoch zamierili domov, bolo by to fajn a ekonomike by to dokonca prospelo. Problém je, že z 330 000 Slovákov žijúcich v zahraničí až 70% nad návratom neuvažuje.
Z východu na západ
To, čo platí v priemere pre celé Slovensko v regiónoch akým je východ krajiny platí dvojnásobne. S problémami odlivu mladých ľudí sa tu výrazne pasujú dá sa povedať všetci významní zamestnávatelia i vysoké školy. Len v oblasti IT sa akútny nedostatok dá rátať v tisícoch chýbajúcich IT špecialistov. Každopádne, tento problém na východe pociťujú všetky oblasti. Nájsť čašníka, kuchára, predavačku, ekonómku, ľudí do výrobných závodov či skúsených manažérov, trápia sa s tým všetci. Situácia tak okrem spoločenskej skepsy vyvoláva na strane firiem aj zvýšene náklady smerujúce k externým personálnym agentúram alebo programom na výchovu vlastných špecialistov.
Východ nie je EXIT
V máji bola občianskym združením Apolis a spoločnosťou Progress Promotion Košice, ktorá v regióne pôsobí už štvrťstoročie a okrem iných významných podujatí organizuje v Košiciach už 11 rokov aj najväčší medzinárodný veľtrh vzdelávania Pro Educo založená iniciatíva „Východ nie je EXIT“. Jedná sa o apolitickú iniciatívu spájajúcu jednotlivcov, firmy, samosprávu, akademickú obec i tretí sektor s cieľom realizovať konkrétne kroky vedúce k spomaleniu tohto exodu mladých ľudí z východu Slovenska. Iniciatíva odštartuje a prvýkrát sa verejne predstaví na konferencii s rovnomenným názovom Východ nie je EXIT už 28. novembra v Košiciach. Na konferencii sa očakáva 12 zaujímavých spíkrov a 250 hostí, medzi nimi najmä výrazné osobnosti regiónu, médiá, top manažment veľkých zamestnávateľov, vedenia univerzít, riaditelia stredných škôl, médiá... Konferenciu bude pre veľký záujem možné sledovať aj online. Kompletný program a profily všetkých spíkrov sú k dispozícii na www.vychodniejeEXIT.sk.
Obrovský potenciál
Napriek všetkým negatívam zmieneným vyššie netreba zabúdať myslieť pozitívne. Len za 25 dní od spustenia stránky na Facebooku sa k nej pridali stovky ľudí, prebieha živá diskusia a ľudia zdieľajú vlastné príbehy návratov. Sú to možno jednotlivci, ktorí sa vracajú naspať domov k rodinám a koreňom, no práve cez výpovede týchto navrátilcov sa dajú nájsť nejaké prieniky a spoločné menovatele v ich motivácii. Ľudia, ktorí sa vrátili zo zahraničia prichádzajú s túžbou zmeny, chcú zúročiť, čo sa von naučili a po vlastnej osobnej skúsenosti už nemajú ružové okuliare a opadol z nich aj pocit, že tráva na druhej strane plota musí byť vždy zelenšia. Dokážu oceniť blízkosť i pomoc rodiny, pomalšie životné tempo, užívajú si získaný čas, ktorý nemusia tráviť denne napríklad dopravou do zamestnania. A všetci sa zhodneme na jednom. Tam, kde nič nie je, je vždy najväčší potenciál. A ak sa budeme všetci na naše regióny pozerať touto optikou, že je to vlastne zelená lúka či nepopísaný list, otvorí sa pred nami skutočne zaujímavá perspektíva.