Zdravie
Všetky diskusie TASR TV
Ľudia môžu na hornej Nitre zlato podľa neho nájsť i dnes, objavuje sa v i štôlňach v kremenných žilách.
Autor TASR
Prievidza 16. apríla (TASR) - Malú „zlatú horúčku“ mal v minulosti región hornej Nitry. Okrem zlata a striebra je tam zastúpené najmä olovo, zinok, železo a meď, ale známe sú aj výskyty niklových rúd. Predovšetkým na výskyt zlata sa zameriava nové výstavné podujatie Hornonitrianskeho múzea v Prievidzi pod názvom Zlatá mineralizácia, expozíciu si tam návštevníci môžu pozrieť od piatka (17. 4.) do konca augusta.
„Región hornej Nitry je geologicky veľmi pestrý. Nachádzajú sa tu horniny, kryštaliniká, čiže rôzne granity, ruly a metamorfity. Aj v minulosti tu bola pestrá banská činnosť, zameraná na rôzne rudné zložky, ako je zlato, olovo, nikel a zinok,“ spomenul kurátor geologických zbierok múzea Peter Toth.
Písomné pramene o ťažbe podľa neho siahajú do 14. až 15. storočia, prvá písomná zmienka pochádza zo 14. storočia z oblasti Diviak nad Nitricou, odkiaľ sa rozšírila do oblasti Nitrianskeho Pravna v 14. až 17. storočí.
„Zlato sa dominantne ťažilo, prípadne ryžovalo v druhom najväčšom ryžovisku na Slovensku v Malinovej a hlavne v okolí Nitrianskeho Pravna - Chvojnici a Tužine až smerom na Nitrianske Rudno a Rudniansku Lehotu. Na olovo a zinok bola bohatá oblasť Čavoja smerom na Valaskú Belú a na nikel Čierna Lehota,“ priblížil Toth.
Samotné zdroje zlata podľa neho neboli výrazné, ale tým, že tam pôsobili erózne javy, tak sa dostali do riek až ďalej do Prievidzskej kotliny a v rámci nej mohli ľudia ryžovať zlato banským náradím, neskôr prešli na hlbinnú ťažbu cez šachty a štôlne.
Svoju „zlatú horúčku“, ale nie takú veľkú ako v Spojených štátoch amerických či Kanade, mala i horná Nitra. „V 14. až 17. storočí tu bolo viacero baníckych spolkov, chodili sem rodiny, ktoré sa snažili zlato nájsť a zbohatnúť na tom. Vtedajší panovníci im dali právo, aby mohli zlato ťažiť,“ vysvetlil kurátor.
Ľudia môžu na hornej Nitre zlato podľa neho nájsť i dnes, objavuje sa v i štôlňach v kremenných žilách.
Výstavné podujatie Zlatá mineralizácia sa zameriava predovšetkým na výskyt zlata, jeho sprievodnú mineralizáciu a charakteristiku jednotlivých rudných výskytov v regióne hornej Nitry a v jeho širšom okolí. Časť exponátov na výstave patrí Tothovi, časť jeho známym, približne polovica je zo zbierok múzea.
„Región hornej Nitry je geologicky veľmi pestrý. Nachádzajú sa tu horniny, kryštaliniká, čiže rôzne granity, ruly a metamorfity. Aj v minulosti tu bola pestrá banská činnosť, zameraná na rôzne rudné zložky, ako je zlato, olovo, nikel a zinok,“ spomenul kurátor geologických zbierok múzea Peter Toth.
Písomné pramene o ťažbe podľa neho siahajú do 14. až 15. storočia, prvá písomná zmienka pochádza zo 14. storočia z oblasti Diviak nad Nitricou, odkiaľ sa rozšírila do oblasti Nitrianskeho Pravna v 14. až 17. storočí.
„Zlato sa dominantne ťažilo, prípadne ryžovalo v druhom najväčšom ryžovisku na Slovensku v Malinovej a hlavne v okolí Nitrianskeho Pravna - Chvojnici a Tužine až smerom na Nitrianske Rudno a Rudniansku Lehotu. Na olovo a zinok bola bohatá oblasť Čavoja smerom na Valaskú Belú a na nikel Čierna Lehota,“ priblížil Toth.
Samotné zdroje zlata podľa neho neboli výrazné, ale tým, že tam pôsobili erózne javy, tak sa dostali do riek až ďalej do Prievidzskej kotliny a v rámci nej mohli ľudia ryžovať zlato banským náradím, neskôr prešli na hlbinnú ťažbu cez šachty a štôlne.
Svoju „zlatú horúčku“, ale nie takú veľkú ako v Spojených štátoch amerických či Kanade, mala i horná Nitra. „V 14. až 17. storočí tu bolo viacero baníckych spolkov, chodili sem rodiny, ktoré sa snažili zlato nájsť a zbohatnúť na tom. Vtedajší panovníci im dali právo, aby mohli zlato ťažiť,“ vysvetlil kurátor.
Ľudia môžu na hornej Nitre zlato podľa neho nájsť i dnes, objavuje sa v i štôlňach v kremenných žilách.
Výstavné podujatie Zlatá mineralizácia sa zameriava predovšetkým na výskyt zlata, jeho sprievodnú mineralizáciu a charakteristiku jednotlivých rudných výskytov v regióne hornej Nitry a v jeho širšom okolí. Časť exponátov na výstave patrí Tothovi, časť jeho známym, približne polovica je zo zbierok múzea.
