Spravodajský portál Tlačovej agentúry Slovenskej republiky
Utorok 13. január 2026
< sekcia Regióny

Výstava v Košiciach mapuje 600-ročnú tradíciu pozdišovskej keramiky

Východoslovenské múzeum. Foto: TASR – František Iván

Kurátorsky ju pripravila etnografka Ľudmila Mitrová, ktorá ju koncipovala do dvoch hlavných tematických okruhov - historický vývoj a rozmanitosť výrobkov.

Košice 12. januára (TASR) - Pozdišovská keramika s viac ako 600-ročnou tradíciou je prezentovaná vo Východoslovenskom múzeu v Košiciach na výstave s názvom A predsa sa točí. Výstava mapuje vývoj zemplínskeho hrnčiarstva od prvej písomnej zmienky z roku 1416 až po jeho prienik do mestských remeselných cechov. Ako TASR informovali z múzea, výstava potrvá až do konca augusta.

Kurátorsky ju pripravila etnografka Ľudmila Mitrová, ktorá ju koncipovala do dvoch hlavných tematických okruhov - historický vývoj a rozmanitosť výrobkov. „Návštevníčky a návštevníci budú mať možnosť vyskúšať si napríklad vlastnoručné zdobenie keramiky tradičným nástrojom - kravským rohom. Vystavené predmety pochádzajú zo zbierok Východoslovenského múzea a od remeselníkov, ktorí sú pokračovateľmi dnes už zaniknutej manufaktúrnej výroby v Pozdišovciach,“ dodala Mitrová.

Na prípravách spolupracovala aj s viacerými strednými školami a výtvarníkmi, ako sú Andrea Čepiššáková, Ján Zelinka či Barbora Šutáková. Odborným garantom výstavy je znalec pozdišovskej keramiky Jozef Hrabovský. Ako doplnil riaditeľ múzea Dominik Béreš, výstava osloví všetky vekové kategórie a dokáže prilákať aj školské skupiny na zážitkové a tvorivé prehliadky s lektorským výkladom. „Naše múzeum iniciuje zanietenosť a snahu o možné získanie zápisu do Zoznamu nehmotného kultúrneho dedičstva, ktorý by mal pri uctení si viac než 600-ročnej fenomenálnej hrnčiarskej tradície priniesť nasledujúce mesiace,“ uviedol Béreš.

Východoslovenské múzeum v Košiciach, kultúrne zariadenie Košického samosprávneho kraja, podniklo prvý významný výskum tohto remesla už v 40. rokoch minulého storočia pod vedením etnografa Michala Markuša.