< sekcia Regióny

Za ľudovými stavbami nemusíte do skanzenu, v Drábsku stojí živá osada

Osada Kysuca s asi dvadsiatkou drevených domov predstavuje jednu z najzachovalejších oblastí ľudovej architektúry. FOTO TASR - Jozef Poliak Foto: TASR - Jozef Poliak

Osadu Kysuca v 90. rokoch "objavili" ľudia, ktorých fascinoval život na vidieku, v lone prírody a podujali sa ju zachrániť. Od obce odkúpili chátrajúce domky a začali ich renovovať.

Drábsko 3. mája (TASR) - Vzťah k niekdajším hodnotám a snaha o ich uchovanie priviedli pred asi 15 rokmi skupinu ľudí k obnove už takmer zabudnutej osady Kysuca, ktorá je súčasťou obce Drábsko, na pomedzí okresov Brezno a Poltár. Osada s asi dvadsiatkou drevených domov predstavuje dnes jednu z najzachovalejších oblastí ľudovej architektúry na Slovensku.

"Kysuca mala v 80. rokoch uplynulého storočia ustúpiť plánom na výstavbu priehrady, ktorú ale napokon vôbec nepostavili," povedala TASR starostka Drábska Martina Grgačová – Kocová.

Osadu po spoločenských zmenách v 90. rokoch "objavili" ľudia, ktorých fascinoval život na vidieku, v lone prírody a podujali sa ju zachrániť. Od obce postupne odkúpili chátrajúce domky a začali ich renovovať.

Dnes nájdete v osade asi 20 citlivo zrekonštruovaných dreveníc. Návštevníci tam uvidia nielen drevené domky, ale aj hospodárske dvory, sýpky, či malú kaplnku, zasvätenú sv. Anne. "Je tam ešte niekoľko polorozpadnutých domov. Tie chceme ale tiež predať záujemcom, ktorí by ich obnovili a osadu tak ešte viac rozšírili," pripomína starostka.

Osadníci i ostatní obyvatelia asi 200-člennej obce Drábsko chodia už niekoľko rokov do Kysuce na sviatok svätej Anny, keď sa v tamojšej kaplnke koná malá pobožnosť. Po nej sa všetci stretnú na malom útulnom námestíčku, kde sa dá napiť pramenitej horskej vody.

Zaujímavosťou je, že súčasní osadníci zriaďujú v jednom z objektov aj múzeum. Na drevenici visí oznam o zbierke starých predmetov, ktoré by ho v budúcnosti tvorili. Podľa starostky múzeum ponesie meno dnes už nežijúceho Ľubomíra Janoštiaka, jedného z prvých majiteľov kysuckých dreveníc a propagátora ich krásy.

A prečo sa osada v strede Slovenska volá Kysuca? Podľa starostky bol jej pôvodný názov Otília. Nazval ju tak gróf Forgách podľa svojej dcéry. Majiteľ panstva tam na prelome 17. a 18. storočia priviedol prvých osadníkov - drevorubačov z Oravy. Neskôr k nim pribudli pastieri, furmani a sklári z Kysúc a Valašska.