Liptovský Hrádok 28. januára (TASR) - Žilinský samosprávny kraj (ŽSK) vyvolal diskusiu kľúčových aktérov o hľadaní spoločných riešení na zastavenie zahlbovania koryta vodného toku Belá. TASR o tom informovala hovorkyňa ŽSK Eva Lacová.

"Rieka Belá je naša najdlhšia štrkonosná a takzvaná divočiaco-migrujúca rieka. Aj vďaka tradičnému využívaniu krajiny ostala v značnej dĺžke v prírodnom, neregulovanom stave. Najnovšia štúdia Anny Kidovej z Geografického ústavu Slovenskej akadémie vied pomenovala príčiny jej dlhodobej degradácie, najmä zužovanie a zahlbovanie koryta. Na niektorých miestach má Belá svoje dno o dva a pol metra hlbšie, ako pred výstavbou malej vodnej elektrárne, ktorej prevádzka eróziu výrazne urýchlila. To môže v budúcnosti spôsobiť vážne problémy najmä blízkym zdrojom pitnej vody, hospodárskym lesom, ale aj infraštruktúre v okolí," uviedla Lacová.

Ďalej podotkla, že ohrozené sú aj chránené biotopy a prírodné spoločenstvá viazané na túto rieku. Najvýraznejšie zahlbovanie je v blízkosti obce Vavrišovo. Osobitne predstavuje tento jav riziko pre podzemné vody v blízkosti vodného toku, kde má Liptovská vodárenská spoločnosť (LVS) dva záložné zdroje pitnej vody pre mesto Liptovský Hrádok. "LVS na stretnutí potvrdila, že pokles výdatnosti oboch prameňov už zaznamenala. Ak sa nepodarí zahlbovanie koryta zastaviť, môžu sa pramene nenávratne stratiť, čo je v čase čoraz častejších období sucha a nedostatku vody zlou správou pre obyvateľov kraja," priblížila hovorkyňa.

Na stretnutí priamo pri rieke Belá sa zúčastnili zástupcovia ŽSK, Slovenského vodohospodárskeho podniku (SVP), Výskumného ústavu vodného hospodárstva (VÚVH), Tatranského národného parku (TANAP), LVS, Slovenského rybárskeho zväzu, World Wide Fund for Nature (WWF) Slovensko, okresných úradov v Liptovskom Mikuláši a Žiline, Štátnej ochrany prírody SR, majiteľ malej vodnej elektrárne Dovalovo, zástupcovia obce a urbáru Vavrišovo.

Kam až môže neriešená situácia dospieť ukázal na stretnutí Miroslav Kubín z Univerzity Palackého v Olomouci na príklade českej štrkonosnej rieky Morávka. Tá vplyvom ľudskej činnosti vyhĺbila za krátke obdobie kaňon hlboký desať až 15 metrov. "Napriek viacerým snahám sa už rozbehnutý proces zahlbovania nepodarilo úspešne zastaviť. Pre rieku samotnú, život v nej aj krajinu v blízkosti toku to má nedozerné následky," vysvetlil odborník na obnovu prirodzených riečnych ekosystémov.

Návrh riešenia na rieke Belá predstavil externý expert SVP Vladimír Druga. Navrhované opatrenia spočívali v rozšírení počtu korýt v rieke, ktoré by zmenšili jej eróznu silu, zdvihnutí zahĺbeného koryta a vybudovaní priečnych prahov, ktoré by umožnili zadržať nesené štrky.

"Odborníci sa zhodli, že akékoľvek zásahy do rieky musia byť dôsledne posúdené, aby bola zabezpečená ich stabilná a udržateľná účinnosť. Pomenovali potrebu doplnenia komplexných informácií o povodí Belej, ktoré aktuálne chýbajú, ako aj vyriešenie vlastníckych vzťahov v území a zadefinovanie úloh pre jednotlivých aktérov," doplnila Lacová s tým, že tieto témy budú predmetom odborných debát na ďalších stretnutiach, ktoré by mali priniesť dohodu na vhodných opatreniach a plán krokov na ich včasnú realizáciu v koryte rieky.