Komunálne voľby 2026
Všetky správy
Zväz deklaruje, že prioritou preň zostáva predchádzanie vzniku odpadov a ich recyklácia. P
Autor TASR
Bratislava 14. októbra (TASR) - Zväz automobilového priemyslu (ZAP) SR pripomína, že už viac ako desať rokov upozorňuje na nedostatok kapacít na spracovanie priemyselných odpadov na Slovensku. Najkritickejšia situácia je podľa neho pri nebezpečných odpadoch, problém však vidí aj pri ostatných priemyselných odpadoch. Konštatuje to vo svojom vyjadrení, ktoré poskytol TASR. Reagoval tak na fakt, že projekt Centra energetického zhodnotenia odpadov (CEZO) z dielne bratislavskej rafinérie Slovnaft získal právoplatné posúdenie vplyvov na životné prostredie (EIA).
„Najkritickejšia je situácia pri nebezpečných odpadoch, ako sú kaly, absorbenty či kontaminované obaly. Pre ne za posledné desaťročie nevznikli nové moderné zariadenia na zhodnocovanie,“ skonštatoval ZAP SR.
Firmy ich preto často vyvážajú do zahraničia, čo podľa zväzu zvyšuje náklady, administratívnu záťaž, ako aj environmentálnu záťaž z dopravy. Podobný problém vníma aj pri ostatných priemyselných odpadoch. V oboch prípadoch pritom podľa zväzu ide o odpady, ktoré nie je možné materiálovo zhodnotiť a ktoré často končia na skládkach.
Zväz deklaruje, že prioritou preň zostáva predchádzanie vzniku odpadov a ich recyklácia. Pre zvyšné odpady však podľa neho potrebuje priemysel dostupné kapacity energetického zhodnocovania na Slovensku. Za dôležité však zároveň považuje, aby boli nové zariadenia technologicky schopné spracovať aj nebezpečné a ťažko spracovateľné priemyselné odpady a aby boli kapacity reálne dostupné pre slovenských pôvodcov odpadov. „Podmienkou je súlad s legislatívou, najlepšie dostupné techniky, riadne posúdenie vplyvov na životné prostredie a transparentná komunikácia s verejnosťou,“ zdôraznil ZAP SR.
Jednou z ďalších organizácií, s ktorými Slovnaft nadväzuje partnerstvá, je aj MH Teplárenský holding (MHTH) ako najväčší výrobca a dodávateľ tepla. Spoločnosť pre TASR uviedla, že má záujem nielen o diverzifikáciu portfólia dodávateľov tepla pre systém centrálneho zásobovania teplom, ale najmä o znižovanie nákladov na vykurovanie a postupné nahradenie závislosti od fosílnych palív. „Teplo vyrobené energetickým zhodnotením nerecyklovateľného odpadu je stabilným lokálnym zdrojom energie, ktorý vytvára predpoklady pre dlhodobú cenovú stabilitu dodávok tepla pre bratislavské domácnosti v budúcnosti,“ podotkla Andrea Devánová, manažérka marketingu a komunikácie MHTH.
Projekt CEZO podporuje tiež napríklad spoločnosť Brantner green solutions Slovakia. Slovensko podľa nej potrebuje moderné technológie, ktoré pomôžu znižovať množstvo odpadu ukladaného na skládky. „Práve prepojenie efektívneho využitia energie s materiálovým zhodnotením umožňuje vracať cenné materiály späť do obehu a znižovať energetickú náročnosť procesov. V prípade diskutovaného projektu CEZO je, napríklad, dôležité, že sa vyrobená energia bude efektívne využívať počas celého roka priamo v rafinérii,“ uviedol výkonný riaditeľ spoločnosti Tibor Papp.
Pripomenul, že potrebu takéhoto smerovania potvrdzuje aj vládou schválená Vízia Slovensko 2040. Pozornosť upriamuje aj na to, že jej spolupráca s rafinériou otvára navyše možnosť spracovať popol a škvaru vznikajúce pri energetickom zhodnocovaní odpadu na druhotné suroviny.
Projekt CEZO na spaľovanie komunálnych a priemyselných odpadov v areáli bratislavskej rafinérie Slovnaft získal nedávno právoplatnú EIA. Projekt má spracúvať výhradne odpad, ktorý už nemožno recyklovať. Týka sa to nerecyklovateľného komunálneho, priemyselného a kvapalného odpadu vrátane kalov. Ročná kapacita má byť 220.000 ton. V existujúcom priemyselnom areáli ho má premieňať na teplo a elektrinu, zameriavať sa má aj na materiálové zhodnotenie popola a popolčeka a návrat využiteľných materiálov späť do obehu. Nahradiť má zároveň existujúcu spaľovňu ropných kalov zo 70. rokov 20. storočia.
Slovnaft tvrdí, že pripravuje CEZO ako súčasť širšieho cirkulárneho systému. Z odpadu, ktorý vzniká na Slovensku a už ho nemožno recyklovať, bude vyrábať teplo a elektrinu. Časť vyrobeného tepla môže slúžiť aj obyvateľom Bratislavy. Projekt má okrem svojich podporovateľov aj odporcov. Nesúhlas s ním vyjadrili v minulosti viaceré bratislavské samosprávy či aktivisti. Tvrdia, že Bratislava nepotrebuje ďalšiu veľkokapacitnú spaľovňu.
„Najkritickejšia je situácia pri nebezpečných odpadoch, ako sú kaly, absorbenty či kontaminované obaly. Pre ne za posledné desaťročie nevznikli nové moderné zariadenia na zhodnocovanie,“ skonštatoval ZAP SR.
Firmy ich preto často vyvážajú do zahraničia, čo podľa zväzu zvyšuje náklady, administratívnu záťaž, ako aj environmentálnu záťaž z dopravy. Podobný problém vníma aj pri ostatných priemyselných odpadoch. V oboch prípadoch pritom podľa zväzu ide o odpady, ktoré nie je možné materiálovo zhodnotiť a ktoré často končia na skládkach.
Zväz deklaruje, že prioritou preň zostáva predchádzanie vzniku odpadov a ich recyklácia. Pre zvyšné odpady však podľa neho potrebuje priemysel dostupné kapacity energetického zhodnocovania na Slovensku. Za dôležité však zároveň považuje, aby boli nové zariadenia technologicky schopné spracovať aj nebezpečné a ťažko spracovateľné priemyselné odpady a aby boli kapacity reálne dostupné pre slovenských pôvodcov odpadov. „Podmienkou je súlad s legislatívou, najlepšie dostupné techniky, riadne posúdenie vplyvov na životné prostredie a transparentná komunikácia s verejnosťou,“ zdôraznil ZAP SR.
Jednou z ďalších organizácií, s ktorými Slovnaft nadväzuje partnerstvá, je aj MH Teplárenský holding (MHTH) ako najväčší výrobca a dodávateľ tepla. Spoločnosť pre TASR uviedla, že má záujem nielen o diverzifikáciu portfólia dodávateľov tepla pre systém centrálneho zásobovania teplom, ale najmä o znižovanie nákladov na vykurovanie a postupné nahradenie závislosti od fosílnych palív. „Teplo vyrobené energetickým zhodnotením nerecyklovateľného odpadu je stabilným lokálnym zdrojom energie, ktorý vytvára predpoklady pre dlhodobú cenovú stabilitu dodávok tepla pre bratislavské domácnosti v budúcnosti,“ podotkla Andrea Devánová, manažérka marketingu a komunikácie MHTH.
Projekt CEZO podporuje tiež napríklad spoločnosť Brantner green solutions Slovakia. Slovensko podľa nej potrebuje moderné technológie, ktoré pomôžu znižovať množstvo odpadu ukladaného na skládky. „Práve prepojenie efektívneho využitia energie s materiálovým zhodnotením umožňuje vracať cenné materiály späť do obehu a znižovať energetickú náročnosť procesov. V prípade diskutovaného projektu CEZO je, napríklad, dôležité, že sa vyrobená energia bude efektívne využívať počas celého roka priamo v rafinérii,“ uviedol výkonný riaditeľ spoločnosti Tibor Papp.
Pripomenul, že potrebu takéhoto smerovania potvrdzuje aj vládou schválená Vízia Slovensko 2040. Pozornosť upriamuje aj na to, že jej spolupráca s rafinériou otvára navyše možnosť spracovať popol a škvaru vznikajúce pri energetickom zhodnocovaní odpadu na druhotné suroviny.
Projekt CEZO na spaľovanie komunálnych a priemyselných odpadov v areáli bratislavskej rafinérie Slovnaft získal nedávno právoplatnú EIA. Projekt má spracúvať výhradne odpad, ktorý už nemožno recyklovať. Týka sa to nerecyklovateľného komunálneho, priemyselného a kvapalného odpadu vrátane kalov. Ročná kapacita má byť 220.000 ton. V existujúcom priemyselnom areáli ho má premieňať na teplo a elektrinu, zameriavať sa má aj na materiálové zhodnotenie popola a popolčeka a návrat využiteľných materiálov späť do obehu. Nahradiť má zároveň existujúcu spaľovňu ropných kalov zo 70. rokov 20. storočia.
Slovnaft tvrdí, že pripravuje CEZO ako súčasť širšieho cirkulárneho systému. Z odpadu, ktorý vzniká na Slovensku a už ho nemožno recyklovať, bude vyrábať teplo a elektrinu. Časť vyrobeného tepla môže slúžiť aj obyvateľom Bratislavy. Projekt má okrem svojich podporovateľov aj odporcov. Nesúhlas s ním vyjadrili v minulosti viaceré bratislavské samosprávy či aktivisti. Tvrdia, že Bratislava nepotrebuje ďalšiu veľkokapacitnú spaľovňu.
