
Nová výstava obsahuje množstvo predmetov, ktoré zaznamenávajú históriu Bratislavy.
Autor TASR
Bratislava 4. júna (TASR) - Židovské komunitné múzeum (ŽKM) v bratislavskej synagóge otvára svoju 15. výstavnú sezónu. Nadväzuje v nej na projekt Znovuobjavené dedičstvo, ktorým pred desiatimi rokmi sprístupnilo verejnosti neznáme bratislavské judaiká. Výstavu Znovuobjavené dedičstvo II, ktorá pokračuje v odkrývaní zabudnutých príbehov bratislavskej židovskej komunity, predstavili na štvrtkovej tlačovej konferencii. Návštevníci múzea si ju budú môcť pozrieť do 2. októbra.
Za uplynulú dekádu sa pracovníkom múzea podarilo identifikovať nové predmety, ktoré významnou mierou prispievajú k poznaniu židovskej histórie Bratislavy a jej regiónu. Počas výstavy tak môžu verejnosti predstaviť vzácne artefakty z múzeí, konkrétne zo Slovenského národného múzea (SNM) - Historického múzea, Slovenskej národnej galérie, Múzea mesta Bratislavy či z Galérie mesta Bratislavy a z Maďarského židovského múzea a archívu v Budapešti.
Kurátori výstavy Maroš Borský a Jana Švantnerová čerpali aj z vlastnej zbierky múzea a z nových akvizícií a zápožičiek z ďalších bratislavských múzeí a galérií. „Pôvodná zbierka bratislavskej židovskej obce bola vyrabovaná nielen počas druhej svetovej vojny a v období socializmu, ale aj v 90. rokoch 20. storočia. Dnes sa stratené predmety vracajú domov,“ uvádzajú kurátori výstavy. Spresňujú, že ide napríklad o trojicu portrétov predstaviteľov rodiny Lembergerovcov, ktoré sa objavili na viedenskom trhu s umením, alebo o register k matrike narodených, zakúpený na aukcii, ktorý kedysi patril do zbierky obce zhromaždenej Eugenom Bárkányom.
Súčasťou výstavy sú aj vzácne povojnové fotografie dvoch bratislavských synagóg, ktoré boli zbúrané v šesťdesiatych rokoch. „Dnes to vnímame ako veľkú stratu kultúrneho dedičstva mesta a práve naša výstava prezentuje, ako prostredníctvom zbierkových predmetov a príbehov toto dedičstvo chránime,“ hovorí riaditeľ ŽKM Maroš Borský. Pripomína, že veľkým priekopníkom ochrany na Slovensku bol Eugen Bárkány, ktorý v 50. a 60. rokoch v synagóge na Rybnom námestí chránil zbierku judaík, ktorá je základom zbierky múzea. „Mnohé predmety zo synagógy sa ale stratili a práve na našej výstave ich predstavujeme ako znovuobjavené dedičstvo,“ dodal Borský.
Nová výstava obsahuje množstvo predmetov, ktoré zaznamenávajú históriu Bratislavy. Zabudnuté osudy a život niekdajšej bratislavskej židovskej komunity priblížia návštevníkom aj obrazy, fotografie, historické dokumenty či menšie dielo kaligrafie, ktorá má v židovskej kultúre dlhú tradíciu. „Kaligrafia sa prvýkrát objavila koncom 9. storočia v meste Tiberias, z ktorého sa postupne rozšírila do židovskej diaspóry v Európe,“ uvádza múzeum sídliace v synagóge na Heydukovej ulici v Bratislave. Otvorené je vždy v piatok a v nedeľu od 10.00 do 16.00 h od 5. júna do 2. októbra. Zatvorené bude 11., 13., 20. a 27. septembra.
Za uplynulú dekádu sa pracovníkom múzea podarilo identifikovať nové predmety, ktoré významnou mierou prispievajú k poznaniu židovskej histórie Bratislavy a jej regiónu. Počas výstavy tak môžu verejnosti predstaviť vzácne artefakty z múzeí, konkrétne zo Slovenského národného múzea (SNM) - Historického múzea, Slovenskej národnej galérie, Múzea mesta Bratislavy či z Galérie mesta Bratislavy a z Maďarského židovského múzea a archívu v Budapešti.
Kurátori výstavy Maroš Borský a Jana Švantnerová čerpali aj z vlastnej zbierky múzea a z nových akvizícií a zápožičiek z ďalších bratislavských múzeí a galérií. „Pôvodná zbierka bratislavskej židovskej obce bola vyrabovaná nielen počas druhej svetovej vojny a v období socializmu, ale aj v 90. rokoch 20. storočia. Dnes sa stratené predmety vracajú domov,“ uvádzajú kurátori výstavy. Spresňujú, že ide napríklad o trojicu portrétov predstaviteľov rodiny Lembergerovcov, ktoré sa objavili na viedenskom trhu s umením, alebo o register k matrike narodených, zakúpený na aukcii, ktorý kedysi patril do zbierky obce zhromaždenej Eugenom Bárkányom.
Súčasťou výstavy sú aj vzácne povojnové fotografie dvoch bratislavských synagóg, ktoré boli zbúrané v šesťdesiatych rokoch. „Dnes to vnímame ako veľkú stratu kultúrneho dedičstva mesta a práve naša výstava prezentuje, ako prostredníctvom zbierkových predmetov a príbehov toto dedičstvo chránime,“ hovorí riaditeľ ŽKM Maroš Borský. Pripomína, že veľkým priekopníkom ochrany na Slovensku bol Eugen Bárkány, ktorý v 50. a 60. rokoch v synagóge na Rybnom námestí chránil zbierku judaík, ktorá je základom zbierky múzea. „Mnohé predmety zo synagógy sa ale stratili a práve na našej výstave ich predstavujeme ako znovuobjavené dedičstvo,“ dodal Borský.
Nová výstava obsahuje množstvo predmetov, ktoré zaznamenávajú históriu Bratislavy. Zabudnuté osudy a život niekdajšej bratislavskej židovskej komunity priblížia návštevníkom aj obrazy, fotografie, historické dokumenty či menšie dielo kaligrafie, ktorá má v židovskej kultúre dlhú tradíciu. „Kaligrafia sa prvýkrát objavila koncom 9. storočia v meste Tiberias, z ktorého sa postupne rozšírila do židovskej diaspóry v Európe,“ uvádza múzeum sídliace v synagóge na Heydukovej ulici v Bratislave. Otvorené je vždy v piatok a v nedeľu od 10.00 do 16.00 h od 5. júna do 2. októbra. Zatvorené bude 11., 13., 20. a 27. septembra.





