Komunálne voľby 2026
Všetky správy
Predstavitelia Združenia miest a obcí Slovenska to prízvukovali na konferencii Klimaticky odolnejšie mestá 2026.
Autor TASR
Bratislava 1. októbra (TASR) - Zvyšovanie klimatickej odolnosti miest a obcí si vyžaduje systematické plánovanie, koordináciu štátu so samosprávami, rovnako tak dostupné financovania opatrení. Predstavitelia Združenia miest a obcí Slovenska (ZMOS) to prízvukovali na konferencii Klimaticky odolnejšie mestá 2026, ktorej piaty ročník sa konal v stredu (30. 9.) v Bratislave.
Predseda združenia Jozef Božik upozornil, že klimatická adaptácia sa premieta do konkrétnych rozhodnutí samospráv, týkajúcich sa úpravy verejných priestorov, obnovy školskej či športovej infraštruktúry alebo revitalizácie zelene. „Pri každej takejto investícii je potrebné zohľadniť meniace sa klimatické podmienky aj budúce náklady na prevádzku a údržbu,“ vysvetlil. Pre mestá a obce je preto podľa jeho slov nevyhnutné prepájať územné a rozvojové plánovanie s hodnotením klimatických rizík. „Kvalitné údaje pomáhajú určiť, ktoré lokality sú najviac ohrozené prehrievaním, suchom alebo prívalovými zrážkami a kam prioritne smerovať dostupné zdroje,“ skonštatoval.
Spolu s ďalšími zástupcami ZMOS vyzval aj k dostupnému financovaniu adaptačných opatrení s ohľadom na množstvo agendy i investičný dlh, v dôsledku ktorého súťažia klimatické opatrenia o obmedzené rozpočtové zdroje s obnovou ciest, škôl, sociálnych zariadení a ďalšej infraštruktúry. „Považujem za potrebné, aby samosprávy mali predvídateľné podmienky financovania a odbornú podporu pri príprave projektov. Financovanie musí zohľadňovať celý proces - od posúdenia rizík a projektovej dokumentácie cez realizáciu až po údržbu,“ zdôraznil Božik. „Možnosti podpory musia byť reálne dostupné aj menším obciam s obmedzenými personálnymi kapacitami,“ dodal predseda ZMOS v súvislosti s témami, ktoré priniesla konferencia Klimaticky odolnejšie mestá 2026.
Organizátorom konferencie bol Medzinárodný inštitút výskumu adaptácie na klimatickú zmenu (iCARI), ZMOS sa na podujatí podieľal ako spoluorganizátor. Samospráva bola na konferencii zastúpená štatutármi aj odbornými pracovníkmi, najmä z oblasti výstavby a dopravy.
Predseda združenia Jozef Božik upozornil, že klimatická adaptácia sa premieta do konkrétnych rozhodnutí samospráv, týkajúcich sa úpravy verejných priestorov, obnovy školskej či športovej infraštruktúry alebo revitalizácie zelene. „Pri každej takejto investícii je potrebné zohľadniť meniace sa klimatické podmienky aj budúce náklady na prevádzku a údržbu,“ vysvetlil. Pre mestá a obce je preto podľa jeho slov nevyhnutné prepájať územné a rozvojové plánovanie s hodnotením klimatických rizík. „Kvalitné údaje pomáhajú určiť, ktoré lokality sú najviac ohrozené prehrievaním, suchom alebo prívalovými zrážkami a kam prioritne smerovať dostupné zdroje,“ skonštatoval.
Spolu s ďalšími zástupcami ZMOS vyzval aj k dostupnému financovaniu adaptačných opatrení s ohľadom na množstvo agendy i investičný dlh, v dôsledku ktorého súťažia klimatické opatrenia o obmedzené rozpočtové zdroje s obnovou ciest, škôl, sociálnych zariadení a ďalšej infraštruktúry. „Považujem za potrebné, aby samosprávy mali predvídateľné podmienky financovania a odbornú podporu pri príprave projektov. Financovanie musí zohľadňovať celý proces - od posúdenia rizík a projektovej dokumentácie cez realizáciu až po údržbu,“ zdôraznil Božik. „Možnosti podpory musia byť reálne dostupné aj menším obciam s obmedzenými personálnymi kapacitami,“ dodal predseda ZMOS v súvislosti s témami, ktoré priniesla konferencia Klimaticky odolnejšie mestá 2026.
Organizátorom konferencie bol Medzinárodný inštitút výskumu adaptácie na klimatickú zmenu (iCARI), ZMOS sa na podujatí podieľal ako spoluorganizátor. Samospráva bola na konferencii zastúpená štatutármi aj odbornými pracovníkmi, najmä z oblasti výstavby a dopravy.
