< sekcia Regióny

Zo štyroch etáp výstavby Vážskej vodnej cesty je dokončená len prvá

rieka Váh zatápa chodník cyklotrasy pod Vážskym mostom v Komárne Foto: TASR/Milan Drozd

Zámer Vážskej vodnej cesty (VVC) je súčasťou Koncepcie rozvoja vodnej dopravy, ktorá bola vypracovaná ešte za vlády Vladimíra Mečiara.

Šaľa 7. augusta (TASR) – Pred šiestimi rokmi mala byť dobudovaná Vážska vodná cesta. Zo štyroch etáp výstavby, ktoré mali spojiť Žilinu s Dunajom v Komárne, je však v súčasnosti dobudovaná len prvá etapa Komárno – Sereď v celkovej dĺžke 75 kilometrov. Projekt je súčasťou viacerých slovenských vládnych dokumentov, ale aj dokumentov Európskej únie, kde patrí do kapitoly transeurópskych dopravných koridorov (TEN-T) pre vnútrozemskú vodnú dopravu.

Zámer Vážskej vodnej cesty (VVC) je súčasťou Koncepcie rozvoja vodnej dopravy, ktorá bola vypracovaná ešte za vlády Vladimíra Mečiara. Ten aj 7. júna 1998 slávnostne „odomykal“ prvú etapu Vážskej vodnej cesty. Ako prvá, absolvovala plavbu z prístavu v Šali a preplavenie plavebnou komorou Vodného diela Selice osobná loď Kriváň. Celkové investičné náklady na vybudovanie prvej etapy VVC dosiahli 4,008 miliardy Sk (133,04 milióna eur), z toho samotné Vodné dielo Selice pohltilo čiastku približne 890 miliónov Sk (29,54 milióna eur), informoval v tom čase predseda vlády Mečiar. Trasa Komárno – Sereď je v súčasnosti splavná, kvôli nedobudovanému vodnému dielu Nagymaros však trpí úsek medzi Komárnom a prvou plavebnou komorou Selice značným kolísaním hladín a nedostatočnou plavebnou hĺbkou. Tento problém by mala vyriešiť plánovaná stavba nového stavidla Kolárovo.

Celková dĺžka VVC od Komárna po Žilinu predstavuje 250 km. V druhej etape by malo vzniknúť prepojenie zo Serede po Púchov v celkovej dĺžke 124 kilometrov, v tretej etape prepojenie z Púchova do Žiliny v celkovej dĺžke 51 kilometrov. Náklady spolu na realizáciu VVC po Žilinu vyčíslil Mečiar na 20 miliárd Sk (663,878 milióna eur). Posledná štvrtá etapa v celkovej dĺžke 98 kilometrov mala podľa projektu spojiť Žilinu s riekou Odra v Českej republike, čo malo zabezpečiť prepojenie Slovenska s Baltickým morom cez Poľskú republiku. Vláda ČR v apríli minulého roka prijala aktualizáciu Politiky územného rozvoja ČR, v rámci ktorej bol zámer prepojenia Odra-Váh vypustený. Alternatívnou možnosťou je prepojenie VVC s riekou Morava a vodným koridorom Dunaj – Odra – Labe na trase Hlohovec – Kúty.

Na VVC boli dokončené vodné diela Kráľová a Selice. Vybudované boli aj plavebné komory na 11 vodných dielach na Váhu medzi Kráľovou a Žilinou, sú však nedokončené a slúžia len na prevádzanie vody. Na dokončenie VVC je potrebné vybudovať vodné dielo Kolárovo, zrekonštruovať plavebnú komoru Kráľová, vodné dielo Sereď – Hlohovec, 11 plavebných komôr a lodné zdvíhadlo Nosice. Na trase by malo byť deväť prístavov, hlavnými dopravnými a prekládkovými prístaviskami mali byť podľa projektu Sereď, Púchov a Žilina. Ďalej bude potrebné upraviť a zrekonštruovať všetky plavebné kanály, zdvihnúť šesť cestných a tri železničné mosty.

Južné napojenie Váhu na Dunaj by malo umožniť priamy export výrobkov podnikom ležiacim v blízkosti Vážskej vodnej cesty vodnou dopravou. Napojením na Dunaj je Slovenská republika z hľadiska vodnej dopravy priamo napojená cez prieplav Rýn-Mohan-Dunaj na medzinárodnú sieť vodných ciest 15 európskych štátov. Južné prepojenie smeruje prepravu aj do Grécka, Turecka a do štátov blízkeho a ďalekého Východu. Napojenie na vodný koridor Dunaj-Odra-Labe prostredníctvom alternatívnej trasy Váh-Morava, otvára možnosti priameho spojenia Slovenska s baltickými prístavmi, ale aj integrovanie do siete vodných ciest Bieloruska, Ukrajiny a Ruska.