Nitra 18. mája (TASR) – Preskúmanie architektonických detailov a pôvodnej úrovne dlážky zaniknutého Kostola svätého Jozefa na Zobore v Nitre je cieľom výskumu, ktorý tu realizujú odborníci z Archeologického ústavu (AÚ) SAV. Ruiny kostola sú v súčasnosti jedinými väčšími pozostatkami zaniknutého kamaldulského kláštora, ktorého bol kedysi súčasťou. Aby sa v budúcnosti mohla zrealizovať pamiatková obnova zachovaných častí kostola, musia o ňom najprv archeológovia zistiť čo najviac.

„Chceme určiť pôvodnú úroveň terénu a odkopať základy pilierov. Pohybujeme sa v sutinových vrstvách, ktoré vznikli deštrukciou kostola. Ten vznikol na konci 17. storočia a ku koncu 18. storočia bol zrušený Jozefom II. Po odstránení asi 30-centimetrovej vrstvy sutinových navážok sa nám v jednej časti podarilo zachytiť maltové lôžko barokovej podlahy a v niektorých častiach sa nám z nej zachovali aj tehly,“ uviedla archeologička Petra Smetanová. Zároveň poprela informácie niektorých historických nadšencov, ktorí sa domnievali, že vedci pátrajú v ruinách kostola po hrobe kráľa Svätopluka. Ako pripomenula, výskum na to nie je zameraný a orientuje sa na dobu existencie kostola, teda na 17. a 18. storočie. „My teda ani stratigraficky nepôjdeme tak hlboko, aby sme sa dostali k nejakým nálezom z čias Veľkej Moravy,“ dodala.

Podľa slov riaditeľa AÚ a vedúceho výskumu Mateja Ruttkaya mohli vzniknúť mylné informácie o hľadaní Svätoplukovho hrobu na základe legendy z Kosmasovej kroniky, ktorá uvádza, že kráľ Svätopluk prišiel dožiť svoj život za múrmi zoborského kláštora. Ako však upozornil, Kosmasova kronika vznikla až s veľkým časovým odstupom po Svätoplukovej smrti. „Je to taká romantika a asi to nemá reálny ráz. Priznám sa, neviem si ani presne predstaviť, keby sme tu aj nejaký hrob z doby Veľkej Moravy našli, ako by sme doložili, že je práve Svätoplukov. Bol by to dosť veľký problém. Pokiaľ by nemal niekde na nejakom predmete napísané svoje meno, tak si to neviem predstaviť. Takže aj do budúcna nevidím reálne, že by sme mohli hrob tohto vládcu objaviť a jednoznačne identifikovať. Skôr vidím reálne, že by sa nám tu v budúcnosti podarilo objaviť nejaké staré architektúry ešte z prelomu včasného a vrcholného stredoveku,“ hovorí Ruttkay.

Okolie kláštora na Zobore, v priestore dnešnej Špecializovanej nemocnice sv. Svorada, pokladajú archeológovia za mimoriadne významnú lokalitu. Ešte pred kamaldulským kláštorom tu stál benediktínsky Kláštor sv. Hyppolita pravdepodobne z 10. storočia. Jeho existencia sa spomína aj v známych Zoborských listinách z rokov 1111 a 1113. Jeho zánik sa datuje do 15. storočia. „Robilo sa tu viacero výskumov, aj v predvojnovom období. Máme tu aj sídliskové včasnostredoveké nálezy. Z tých starších architektúr sa našli nejaké stavebné články pri budovaní posledného pavilónu nemocnice. Tie dokladajú, že v románskom období tu určite nejaké významné stavby stáli,“ uviedol Ruttkay. Podľa jeho slov je reálne, že vedcom by sa v areáli kláštora pri podrobnom výskume podarilo nájsť ďalšie pamiatky z raného i vrcholného stredoveku. „Tie možnosti sú tu, samozrejme závisia od financií. Ale ani nie na výskum, ale skôr na ich ďalšie zabezpečenie. Pred časom sme si povedali, že budeme skúmať podrobne toto okolie len v tom prípade, ak bude jasné, čo sa potom s tými pamiatkami stane do budúcna, pretože tá prezentácia objavených nálezov je finančne náročnejšia ako samotný výskum a s tým sú stále problémy,“ dodal Ruttkay.



Turistickú obnovu areálu kláštora na Zobore inicioval Zoborský skrášľovací spolok. Do spolupráce sa zapojilo aj mesto Nitra a AÚ SAV, ktorý výskum realizuje z vlastných prostriedkov. Po pamiatkovej obnove a ďalších úpravách by mal byť celý areál sprístupnený verejnosti.